Rasťa som do môjho nového domova nepustila. Keď prišiel za mnou, prehodili sme pár slov na ulici pred bránkou. Myslím, že pochopil, že by u mňa nebol vítaný. Deťom som nebránila sa s ním stretnúť, ale boli to podľa nich také neosobné stretnutia...Mladšia vyzerala vždy vyrovnane.Mala kopu záujmov, svoj okruh kamarátov a tak príliš nad tým nemeditovala. Na staršej som videla ,že ju to trápi. "Máme smolu na chlapov, mami," povedala. Zasmiala som sa na tom a ona tiež. Má pravdu, povedala som si v duchu.Na manželstvo to bol veľmi zlý výber. Ona má život pred sebou, ešte stretne všelikoho...Dúfam, že bude mať viac šťastia. V tichu pri mojej robote som vždy mala veľa času na myšlienky. Pristihla som sa, že závidím! Zazávidela som deťom, čo majú starostlivých a do vlastných detí zamilovaných otcov.Zazávidela som ženám milujúcich manželov a dokonca aj ich všednú každodennosť a starosti.Zazávidela som každé normálne spolužitie. Každé dieťa na ulici a každú ženu a chlapa som podozrievala zo šťastného rodinného života...Nedokázala som si pripustiť, že "pochňápaný" život mám iba ja. Fuj, také myšlienky! Hanba na tri zimy!Chvíľu som všetko dávala za vinu aj mojej tak neobvyklej a jedinečnej práci - však nič u mňa nebeží normálne!!!!Nechodím do práce - čiže minimálne chodím medzi ľudí. Práca bola a aj je rozvlečená po celom dome. Dýcha ňou každý kút...A teraz dokonca kuchyňa nie je ako kuchyňa ...Pripomína skôr laboratórium s moridlami, lakmi a farbami. Miesto kuchynskej výbavy mám na drese poháre so štetcami. Keď chceme jesť, musím odložiť tvorivý chaos zo stola...Dievčatám to nevadí, smejú sa na tom : "Však to len odhrň, mami, takto!" A nasleduje názorná ukážka vytvorenia priestoru. Donedávna bol totiž kuchynský stôl jediný stôl v dome. Za to, aké mali a majú pre mňa pochopenie, som im vďačná, všetko sa tak zvládalo a zvláda ľahšie.
Jedného dňa nás Rasťo pozval do nášho starého domova. Na kus reči a prebrať výživné. Išli sme.Ja a moja staršia dcéra. Bolo to také zvláštne vojsť do domu, v ktorom som bola ešte nedávno doma.Zrazu som tam na návšteve. Už sme sa dokázali spolu rozprávať - to bol úspech! Nedalo mi a spýtala som sa na jeho "frajerku", moju bývalú priateľku. " To vieš, podáš prst a zhrabne ti celú ruku.Taká je ona. Narobil som sa tam ako hovädo...Čo si myslí o sebe! A klobásami ma kŕmila. Každý večer klobása...Vieš, že ja neľúbim mastné. Skoro som došiel o žalúdok. S tebou som bol na lepšom..."
Nepamätám sa, o čom sme sa rozprávali ďalej, ale slušne som sa zabavila...
