Povedal :" Chcem ti povedať ...zaľúbil som sa do teba. Milujem ťa. Si moje svetielko, si moja nádej." Stále jej znejú v ušiach. Žeravá guľa nad horizontom, dokonalý gýč.... Zrazu si nevie s tým vyznaním poradiť. Otvorí okno. Keď sú červené zore, bude vraj vietor. Asi stará pravda. Noc priletela s rozviatymi vlasmi...Ticho sa stratilo v hlase víchra. Nemohla dlho zaspať. Myslela na tie slová a na toho, kto ich vyslovil. Ráno sa zobudila . Zvonil telefón.
"Láska, druhý krát som sa narodil...Vietor zhodil susedovu strechu na miesto, kde som pred pár sekundami stál..."
"Myslela som na teba, nemohla som spať..."
"Možno to ma zachránilo, mám pre koho žiť..."
Ach, bože! Dokonalý gýč! Ako to môže byť tak? Ale aj tak - dobre, že sa mu nič nestalo...
