Tak zavoláme... Slečna "iná firma"príde tak o nejakých sedem-osem minút. Akoby sa nič nestalo. Upozorníme ju, že doprava musí prísť ráno na pešiu zónu v Bratislave, ešte kým je to povolené. Tvári sa, akoby "samozrejme". Šou sa však nekončí. Ideme vybrať ešte dva zámky do dverí. Neďaleko nás stojí a niečo spisuje pravdepodobne šéf oddelenia. Prídu dvaja muži a chcú vrátiť niekoľko prebytočných metrov plávajúcej podlahy. Ešte to majú originál zabalené. "My tovar neberieme naspäť!" "Ako to, veď to robia v každej slušnej predajni." Mladí muži sa nevzdávajú a argumentujú ďalej... Šéf sa ani k nim neotočí, len hlasno povie zamestnancovi: "Vieš čo? Zober to hentým a vráť im prachy, nech ich tu už nevidím!" Neveríme vlastným ušiam, ale je to tak. Zámky si vyberieme, veď čo už, inde práve také nemali. Treba nám ich však vydať zo skladu. Kolega sa snaží pristaviť obsluhujúceho zamestnanca. Ten sa robí, že nepočuje a nevidí. Nevzdáva to, ide za ním. Vytkne mu jeho postoj. Ubráni a ospravedlní sa tým, že je dnes celý deň "taký naštartovaný!". Zdá sa mi chvíľu, že ak sa ho ešte niečo spýtame, tak od "naštartovaného" aj nafasujeme. Konečne ideme zámky prebrať. Dostaneme ich pri pokladni . Mastné a rovno do rúk. " To ani do niečoho nezabalíte?" Tento pokladník sa zahanbí, vybalí spod stola čosi svoje - možno desiatu - a zámky nám vloží do roztrhaného igelitového vrecka: " Máte pravdu, je to mastné..."
Vyjdeme von. Ja sa takmer hystericky doslova rozrehocem, kolega tiež. Je to asi lepšie ako sa nasr....
Ale ešte netušíme, aký bude záver. "Iná firma", teda tá "dopravná", zabudla, že do pešej zóny sa o jedenástej nedostane... Zaplatili 30 EUR pokuty a vrátili sa do predajne. Vraj prídu na druhý deň. :-))))
