Vtedy ma to napadlo. Že mi je jeden človek už bližší ako blízky. To je príjemný pocit - definovala som sama pre seba. Bolo by krásne tomu prepadnúť. Aj som zatúžila. Po tej blízkosti. V tej chvíli som si však uvedomila aj sama seba. Najlepšie sa poznám. Aj tempo svojho života. Nevyspytateľné dni . Všetko riešim situačne. A tie kontrasty ! Denne sú so mnou. Veru, Bett, nemajú sa lámať krídla anjelom. To som si povedala. A ešte toto - ani srdcia sa im nesmú lámať. Ani tým, čo sú s nami na zemi. Preto je všetko tak, ako je.
Nedávno som videla vo sne štyri rieky . Priezračné a čisté.Vytekali z prameňa kdesi na vysokom vrchu. Cítila som, ako prevoňali vzduch. Prechádzka rajskou záhradou. Aspoň vo sne.