"Veru nie!" Počudovala sa Noc a zliezla zo strechy na dvor.
Naozaj sa v kaplnke celé veky nesvietilo. "Vidíš, takto si začínam plniť sny, ktoré sa v tichu rodia v mojej hlave." Podarilo sa mi vdýchnuť život do kaplnky. Hoci na chvíľu, ale stala sa maličkou galériou. To svetlo je svetlo malých bodových svetielok, natiahnutých cez okná ateliéru do okien kaplnky. A svetlo sviec. Noc sa rada zohrieva pri sviečkach...tak vošla dnu. Stratila sa v svetle, ale ja viem, že sedela so mnou tam na drevenej lavičke. Rozprávala som jej, ako bolo cez deň v kaplnke rušno...Ako ňou prešli po mnohých rokoch desiatky, možno stovky ľudí... Mnohí sa v dedine narodili a do kaplnky iba nazerali malým okienkom...Z toľkých ľudí stúpilo na tehlovú dlažbu kaplnky v minulosti iba zopár... Je dávno po polnoci a ja a Noc snívame .... Ani Ráno nám tie sny nevezme.
