
Klamala som sama seba, že chcem žiť život ako mnohí ostatní... Spomínam si, ako som si kedysi postavila takú otázku, že prečo život beží okolo mňa ako nejaký farebný film...Snažím sa , aby sa ma dotkli veci , ktoré sa dotýkajú iných. Nikdy sa mi to nepodarilo. Mám deti - to mi pripadá ako jediné reálne v mojom živote. A všetko ostatné je takmer ako sen. Snívam v noci a nechtiac často snívam vo dne. Už viem, že tie sny ma držia nad hladinou a posúvajú ma dopredu. Bez snov nič nevytvorím. Sny mi dávajú chlieb. Svet vidím cez nich a cez niečo také, čo iní nazývajú možno ilúzie... Život mi vonia drevom. Vôňa dreva mi pripomína niektoré okamihy detstva, kam sa v myšlienkach niekedy vraciam. V živote je veľa silných okamihov, ktoré nami doslova pohnú, a na ktoré sa nedá zabudnúť. Diela majstrov ma ženú ma dopredu aj keď viem, že nikdy nedosiahnem tú dokonalosť. Ale aspoň mám tú česť . Aspoň sa dotýkať dreva čiastočne ako oni. Nadýchnuť sa. Aj keby som chcela žiť možno trochu inak, nedá sa... Aj som to skúšala, ale naozaj to nejde. Niečo ma vždy vracia na túto cestu... Na dvoch stoličkách nikdy neobsedím. Viem, že mám okolo seba ľudí, ktorí ma chápu. Dávam im potichu kus svojho sveta. Vďaka nim robím stále niečo nové. Stretávam ich v tom svojom svete takých akí sú. Poznačených žitím a tým krásnych. Vďaka nim žijem tomu, čomu Emonka hovorí pravda. Teraz si myslím, že ona tú pravdu pozná - keď môže, doslova ujde k nej. Aspoň na chvíľu...Dala mi podnet k týmto myšlienkam. Rezbáreń mám blízko kuchyne. Martine koláče raz voňali až tak, že ma podnietili niečo tiež upiecť. Bohvieako sa to nepodarilo...Fakt, je mi to ľúto - ale v tomto odbore zlyhávam :-) ...Mojim ratolestiam chutili - možno z lásky ku mne :-). Mám šťastie, že deti ma chápu...S maximálnou toleranciou odtláčajú farby rozložené na stole, aby bolo kde položiť tanier. Z každého kúta na nás hľadí moja rozrobená práca. Musíme sa spolu zmestiť do priestoru. S pracovným neporiadkom. A čo muži? Hm...Minulosť prebolela. Treba asi vedieť začať z bodu nula. V inej kvalite, v inom čase. Možno tuším s kým. Možno iba snívam. :-), klasika.