Písmo:
A-
|
A+
Na okamih rozmýšľam o sebe a o kontrastoch v živote. Zrazu vidím, že v jednom z mojich malých svetov nemám čas takmer nič vnímať, všetko sa redukuje na papiere, zmluvy,obchod, budovy, autá, ustavičné zvonenia mobilov, ručičky času, farbu šedú - ešteže je tá obloha stále modrá, čo sa odráža v sklenených opachách, ktoré sa ju márne snažia dočiahnuť... A tu mám zrazu čas pomaly a rozmyslene ťahať štetcom po dreve hľadajúc v ňom odraz vlastných predstáv o priestore a o živote. Láska zrazu nie je iba o fyzickej prítomnosti, prestáva byť zajatím, stáva sa slobodou. Tu nemá miesto strach báť sa niečo vysloviť. Ešte pár odkazov v dreve a na dobrú noc objímem samotu.
