Nuž čo, sama som si takýto život vybrala. Všetko sa točí okolo dreva. Drevo na prácu, drevo na kúrenie...Tentokrát ide o to druhé.Zajtra ráno sa teším na dobrú svalovicu. Behom dvoch dní bolo treba spratať z dvora päť - možno šesť metrákov guľatiny. Popíliť, porúbať, poukladať...makali sme dvaja. Jeden pílil, druhý rúbal a na striedačku sme ukladali...vlastne od rána do tmy. Plus jarné upratovanie v dielňach po zime. Kúdoly dreveného prachu...Dym z ohňa, v ktorom sme pálili kôry ,stružliny a piliny. Kým som drevo začala ukladať do skládky, uložila som staršie pováľané, čo tam ešte zostalo a vyzametala neporiadok...Na zemi boli deravé oriešky - vlašské aj lieskové . Bolo ich viac ako tri... A určite v nich už žiadne šaty neboli ...Ak boli, tak ich našli akurát tak myšky, ktoré tam v zime mali doslova sídlisko. Slniečkové, mesiačkové, hviezdičkové...Načo by mi aj boli. Ale keď som bola už po zotmení skontrolovať pahrebu, stretla som Noc. Práve letela usadiť sa na moju strechu. Mala nádherné hviezdičkové šaty. Asi jej ich tie myši prepustili, pomyslela som si. Nóó,pekná si, povedala som noci - už sa zjarieva, večery začnú byť príjemné, budeme sa častejšie stretávať a niekedy pokecáme. Teraz musím ísť pod sprchu...Vody som sa nemohla nabažiť. Keď som vyliezla konečne z kúpeľne a obliekla som si čisté šaty, nie mesiačkové , nie slniečkové - stále som mala pocit, že ešte niečo nie je v poriadku...Veru! Aj vysmrkať sa treba. V tejto chvíli som si spomenula na Popolušku. Bohvie, či smrkala popol a prach. Ja smrkám samé piliny a tuším ešte minimálne deň budem...Keby som bola mladšia, asi by som nebola Popoluška , ani Popoluša ale Pilinuša. Miesto toho, aby som sa teraz vybrala na ples a našla tam toho pravého, tak sa šmarím na pohovku a budem si čítať Sto rokov samoty...
