Ráno

Hmla ma chce oklamať, že svet má iba sivú farbu. Ako život niekedy. Chcem jej dokázať, že to tak nie je. Že sa mýli. Pobehnem jej v ústrety. Čím som k nej bližšie, víťazím.

Zelená, červená, hnedá , žltá - ani nespočítam. Farby sú. Prekrásne.Vynárajú sa jej zo šiat, nech sa tomu bráni, koľko chce...

Šteňa pobehne tiež. Možno tiež beží k tým farbám. Zasmejem sa. Psík to vzal vážne a asi chce zahnať hmlu hrozivým výzorom.

"To nemusíš," poviem mu. "Ona patrí k jeseni. Pozri, narodil si sa na jar a teraz je jeseň. Čas má svoje farby. Stále sa menia. Aj ty si sa zmenil. Pozri, ako si zatiaľ narástol :-)))."