Navariť,umyť riad, upratať, zašiť, vyžehliť, odložiť, sem - tam niečo opraviť, nakŕmiť psa a mačky...Ísť do obchodu, na úrady, dať dokopy nejaké "prepotrebné" úradné papiere...Z týchto činností mám pocit, že som nič neurobila.A tak sa rýchlo snažím vrátiť k svojej práci.Náchádzam tu prepotrebnú rovnováhu.Uvedomujem si, že som vlastne šťastná, že môžem robiť, čo ma baví ,a že tým dokonca uživím svoju malú rodinu... Nie každý má v živote také šťastie. Pri slovku šťastie sa zamyslím. Koľko má podôb! Ako aj slovo láska.Každý si svoje šťastie predstavuje inak.Hlavou mi blúdia tvoje slová . Vidíš šťastie vo veľmi jednoduchých veciach krásnych práve touto svojou prostotou. Tak ťa počúvam a snažím sa na svet pozrieť tvojimi očami. Zrazu vidím, čo ťa v živote zraňuje a čo lieči tvoje rany. Na chvíľu mi pripomenieš toho statočného cínového vojačika z rozprávky.A tak počúvam, ako hovoríš o zdanlivo jednoduchých aj o skutočne jednoduchých veciach...Človek je naozaj zložitá bytosť - pomyslím si - snaží sa dočiahnuť až ku hviezdam, pričom šťastie je niekde na dosah ruky.Tak ťa počúvam a cítim, ako miznú aj moje posledné jazvy na duši.Keby som sa ocitla v tej Anderssenovej rozprávke, vtisla by som jeden bozk na malé cínové srdce.
