Na stole položený zelený čaj, ešte stále sa lúhuje v hrnčeku s nahým chlapom. Musí byť už kurevsky horký a ľadový, lebo chlap má už predtým teplom vyzlečené slipy, na vtákovi. Radiátor nehreje, sebatrýznivo som ho vypla a otvorila balkón dokorán, aby mi dnu nafúkal mráz. Zapálila som si cigu a špak vyhodila von oknom. Vtlačila som do vína korok a napila sa z fľaše. Začal sa mi točiť svet.
Stratená, zblúdená, samotná. Žijem povrchne. Bez inšpirácie, ledabolo. Nahováram si osudovosť stretnutí, pri ktorých však len dobre viem, aké slová použiť, ako pohnúť rukou, kedy sklopiť oči, aby som ho mala. Alebo ju. Objímam telá, ktoré by som najradšej odhodila. Pretvárka! Režem si zápästia a krvavú prítomnosť stále odkladám do budúcnosti. Kopírujem cudzie myšlienky, kradnem a pretváram si ich do vlastnej reality. Z huby sa mi už dávno zaprášilo. Kedy mi na to konečne prídete?? Odrážam sa, vystrkujem hlavu, tvárim sa, aké obrovské ego mám, no pritom sa cítim taká menejcenná. Lacná. Nahováram si vlastnú jedinečnosť, no plávam cez svoju plytkosť. Kde to krista som??
Rozprávam, no nepočúvam. Prestali ma baviť rozhovory o pive, politike, internete, o živote. Nik o ňom nevie toľko, čo ja! Unavuje ma svet bez kníh, hlbších myšlienok a dobrodružstiev. Unavujú ma naivné vzťahy, unavujem samu seba všetkým, čo začnem a nedokončím. Unavujú ma hry na lásku a vzdychanie pri orgazme. Unavujú ma rovnaké miesta, ktoré vďačne (?) ukazujem okoloidúcim. Unavuje ma mlčanie vo chvíľach, keď chcem rozprávať. Unavuje ma spánok a nečinnosť. Nič zo mňa už nevie vyjsť von?? Toto predsa nemôžem byť ja!
