V prvej časti sme si povedali aj toto:
"75% zamestnancov na Slovensku robí v malých a stredných firmách (v EÚ je to 67%). Je to 99.9% všetkých firiem na Slovensku. Práve od malých a stredných podnikov – od skutočných podnikateľov - závisí prosperita väčšiny obyvateľstva na Slovensku.
Vy a podnikatelia pre ktorých pracujete už dnes generujete peniaze vo vašom regióne. To vy ste predpokladom vašej prosperity, nie politici. Tak prečo si necháte rozhodovať o tých peniazoch inde, a ľuďmi ktorí na to nemajú ani morálne, ani kvalifikačné predpoklady?
Vo Fínsku je počet samospráv na 100 tisíc obyvateľov takmer desaťnásobne nižší oproti Slovensku, a v Poľsku je to osemnásobne. To znamená, že namiesto 3000 samospráv by sme mali 300. To neznamená, že dnešných 3 tisíc obcí zanikne, ale nie každá obec bude mať obecný úrad, lebo si ho proste nemôže finančne dovoliť. "
Obec s 12 obyvateľmi - Príkra
Dnes máme cca 150 samospráv s menej ako 100 obyvateľmi! V lepšom prípade máte 2 tisíc EUR priemerný ročný príjem samosprávy na obyvateľa, takže tieto obce majú rozpočet menej ako 200 tisíc EUR. Obec Príkra v okrese Svidník má 12 obyvateľov, takže rozpočet by podľa tejto logiky mohol byť cca 24 tisíc eur ročne. Čo viete ako obec zaplatiť z 2 tisíc EUR mesačne, keď z toho musíte platiť starostu, poslancov, 1-2 ľudí na úrade? No táto obec nemá ani taký rozpočet. Ako píše Michal Drotovan, rozpočet tejto obce je len 14 tisíc eur:
“V obci Príkra sa napriek tomu, že príjmy obce za rok sú iba okolo 14 tisíc eur snaží tamojší starosta zabezpečiť separovanie odpadu, osvetlenie a ďalšie menšie činnosti. Zamestnancov obec nemá žiadnych, starosta má odmenu približne 300 € brutto/mesačne (podľa finstatu). Ak do obce prídete ako turista, tak si môžete pofotiť drevený kostolík, prejsť sa v neďalekých lesoch ale nemáte možnosť minúť nikde peniaze (podobne aj v ďalších mikroobciach). Takže ani pri dobrej vôli neviete podporiť cestovný ruch - nie sú v týchto obciach ubytovacie kapacity, reštaurácie, obchody, zväčša ani suveníry a pod.
Neexistuje nielen priestor na škôlky, školy, opatrovateľskú službu pre seniorov, zamestnancov, komunálne služby (až na pár výnimiek ako je odvoz odpadu), žiadne pokrytie prenesenej štátnej správy. Niektoré z týchto obcí nemajú ani budovu úradu. Nevedia vybudovať chodník, detské či športové ihrisko. V lepšom prípade sa vedia starať (kosenie) o cintorín, v horšom ani to a robia si to obyvatelia svojpomocne.”
Všade naokolo sú obce do 200 obyvateľov. Ak sa vyberiete autom 12km, ocitnete sa v Ladomirovej. Tá má 1000 obyvateľov - za 30 rokov narástol jej počet o tretinu.
O 5km ďalej je Svidník - okresné mesto s viac ako 10 tisíc obyvateľmi, no pred 30 rokmi mal o 2.5 tisíc viac obyvateľov.
Princíp subsidiarity a Plán Hospodárskeho a Sociálneho rozvoja
Skúsme takto premýšlať nad dedinami, strediskovými obcami, mestami, okresmi a regiónmi - to čo viete vyriešiť v dedine, vyriešite v dedine. Potom v strediskovej obci, meste, okrese, regióne, a až na samotnom konci sa budete pozerať smerom k štátu alebo EÚ.
A tak by mali tiecť aj peniaze – nie samospráva by dostávala peniaze od štátu, ale štát by dostával peniaze od samosprávy. To znamená, že dedina, stredisková obec, mesto, okres a región by získavali peniaze priamo od ľudí a firiem (daň z príjmu, daň z nehnuteľnosti, DPH,...). Tie dane sa totiž vygenerovali v danej lokalite, a teda je férové, aby patrili ľuďom v danej lokalite. Môžeme sa potom rozprávať o tom, či by niektorá daň nemala byť priamym príjmom štátnej kasy (napr. daň z príjmu firiem, DPH, a pod.). Ale aspoň zvráťme ten pomýlený mýtus, že štát dotuje samosprávu.
Nastavme si očakávania - nie každá obec vie dnes poskytnúť rovnaký životný štandard obyvateľov, ale to sa ani nedá. Neviete mať kultúrny stánok pre činohru, operu a balet v obci s 500 obyvateľmi bez súkromných zdrojov financovania (extrémny príklad, v ktorom by musel žiť v obci miliardár) – pre ilustráciu, divadlo v krajskom meste má ročný rozpočet 5 miliónov EUR a návštevnosť 60 tisíc ľudí. Neviete mať škôlku a školu v obci s 200 obyvateľmi bez dodatočného školného od ľudí (priemerná škola má dnes cca 200 žiakov). Neviete mať kanalizáciu pre 100 obyvateľov. Lebo je to ekonomicky neudržateľné. Nemáte dostatočnú návratnosť investície, a obec si teda nevie požičať peniaze na takú investíciu, ani finančne pokryť jej prevádzku.
Je teda namieste diskusia o trvalej udržateľnosti obce a jej verejných službách. Ale aj tých súkromných. Pri akom počte obyvateľov máte dostatok financií na aké verejné služby poskytované obcou? Pri akom počte obyvateľov sa súkromníkovi oplatí otvoriť prevádzku v danej obci? Máte služby, ktoré dostanete v dedine, a iné ktoré dostanete v neďalekej strediskovej obci (škola s knižnicou, športoviskom a kultúrnou sálou, pošta, všeobecný lekár, obchody/služby,...). Niektoré služby získate v meste (stredná škola, lekár špecialista, kluby pre rôzne športy, kino, kultúrne centrum s kinom, divadelnými podujatiami a výstavami, reštaurácie...), iné len v okresnom meste, a na univerzitu budete musieť ísť do krajského mesta. Všetko do 50km a do 50 minút od vášho domova (pre väčšinu obyvateľov do 30min). Bez toho, aby ste museli mať auto.
Teoretický model môže napríklad počítať s 5 dedinami na 1 strediskovú obec, 5 strediskových obcí a 2 mestá (spolu 7 samospráv) na okres, 5 okresov na kraj, 16 krajov. Nejde tu teraz o to povedať koľko čoho a kde. Skôr skúsme pochopiť princíp subsidiarity - vyššia úroveň správy (región, štát, EÚ) poskytuje danú službu až vtedy, keď je to trvalo neudržateľné pre nižšiu úroveň správy.
V takom prípade sa posilní zmysel Plánu Hospodárskeho a Sociálneho Rozvoja (PHSR) - strategického dokumentu, ktorý už dnes majú kraje, mestá aj obce. No dnes im chýbajú financie a častokrát aj plné kompetencie. Tu sú príklady strategických dokumentov Bratislavy, Prešovského kraja, okresu Svidník a obce Ladomirová.
Obec Ladomirová má aktuálne tieto strategické ciele rozvoja obce:
1. Zabezpečiť všestranný rozvoj obce a to dobudovaním občianskej a technickej infraštruktúry.
2. Rozvoj individuálnej bytovej výstavby a hromadnej bytovej výstavby.
3. Vytvoriť predpoklady pre rozvoj kultúrnych, spoločenských a telovýchovných aktivít.
4. Pozitívne využiť rozvojový potenciál obce (prírodné danosti, tradičné duchovné hodnoty, kultúrne pamiatky, ľudský potenciál) v rámci investičných i neinvestičných aktivít a primeraným spôsobom zabezpečiť ich všestrannú prezentáciu.
5. Podporovať rôzne formy podnikania a rozšírenia možnosti trhu práce, najmä cez rozvoj cestovného ruchu.
6. Vytvoriť miestny funkčno-priestorový systém turistiky a rekreácie náväznosti na ďalšie blízke strediská cestovného ruchu a turizmu.
7. Podporovať leso-pasienkárske využívanie podhorských častí, s cieľom zachovania rázovitosti krajiny a ekologicky hodnotných území.
8. Rozvinúť všestrannú aktivitu obecnej komunity vo všetkých oblastiach spoločenského a kultúrneho života na základe spolupráce a tvorených partnerstiev.
9. Vytvárať priestor na vzostup spoločenského vedomia prístupom k informáciám, k celoživotnému vzdelávaniu a k informačným technológiám.
10. Posilniť pozitívny demografický vývoj rozšírením individuálnej bytovej výstavby, hromadnej bytovej výstavby, rozvojom školstva, kultúry a telovýchovy, teda kompletnej občianskej infraštruktúry.
Každý región je iný - niektoré majú veľké plochy poľnohospodárskej pôdy, iné sú blízko hôr, lesov a lyžiarských stredísk, a každý región má inú logistickú polohu ako aj historický vývoj (porovnajte si Komárno s Kežmarkom, alebo Skalicu s Bardejovom).

Predstavte si, že by ste na úrovni regiónu, mesta a strediskovej obce vedeli ovplyvňovať výchovno-vzdelávaciu politiku previazanú na hospodársku a dopravnú politiku kraja, rovnako tak zdravotnú politiku v danom kraji.
Región spolu s mestami, strediskovými obcami a dedinami prostredníctvom volených zástupcov na jednotlivých úrovniach by bol zástupený v správnych radách univerzít a vysokých škôl. Tie by potom v spolupráci so strednými školami vytvárali rôzne 1-2 ročné programy vyššieho vzdelávania, čím by sme znížili “prekvalifikovanosť” populácie (zbytočné VŠ tituly, ktoré platíme my všetci). Tieto školy a programy by generovali dostatok absolventov so zručnosťami a spôsobilosťami potrebnými v danom regióne, meste a obci.
Podobne si to predstavte v zdravotníctve - rozmiestnenie lekárov, ambulancií, nemocníc, záchranných služieb,....v koordinácii s dopravnou politikou na úrovni kraja. S výnimkou koncových nemocníc a ďalších zariadení vojenského strategického významu. Rovnako si to viete predstaviť v kultúre a športe.
Máme prezamestnanosť vo verejnom sektore a zároveň nám chýbajú rôzne služby vo verejnom sektore. Naopak, v súkromnom sektore potrebujeme rozbehnúť cestovný ruch a pridať 50 tisíc zamestnancov. Potrebujeme zmodernizovať poľnohospodárstvo a pridať ďalších 50 tisíc zamestnancov. Máme rezervu viac ako 100 tisíc ľudí v rómskych osadách, ktorých potrebujeme vtiahnúť do trhu práce (stavebníctvo, cestovný ruch, opatrovanie,....). To všetko vieme riešiť, len sa tu musí prestať plytvať a začať riadiť krajinu koncepčne na tej úrovni správy, kde to má zmysel – dedina, stredisková obec, mesto, okresné mesto, kraj.
Potvrdzujúcim príkladom, že sa to dá je “poster child” Spišský Hrhov, ktorý za 30 rokov zdvojnásobil populáciu na takmer 1800 obyvateľov, a dostal sa do New York Times. Majú vlastnú obecnú firmu (stavebníctvo), postupne odstránili osadu (Rómovia si postavili domy a pracujú v stavebníctve a ďalších komunitných firmách), zriadili galériu a najnovšie sa snažia o dom pre seniorov.
Slovensko 2053 - Všetko čo potrebujem k prosperujúcemu životu mám doma (do 50km od domu/do 50min). Nemusím sa nikam sťahovať.
Lekárov, školy, prácu, podnikanie, kultúru, šport, zábavu, prírodu,...
Všetko dostupné, aj bez vlastného auta.
Prečo 2053? Lebo v roku 1993 nám lord Dahrendorf povedal, že “politický systém zmeníte za 6 mesiacov, ekonomiku za 6 rokov, ale spoločnosť (vzorce správania a myslenia) sa vám podarí zmeniť tak za 60 rokov.”