Fajčím, teda som. Nikto z nás tomuto nápisu neprikladal hlbší význam, hádam aj preto, že vtedy malo hlbší význam máločo. Nedávno som však narazil na celkom trefný článok, ktorý sa síce netýkal nikotínovej radosti, no naráža na spoločenské nutkanie, kedy ľudia naliehavo sledujú každý väčší trend bez toho, aby sa aspoň na chvíľu zastavili a premysleli si, do akého davu sa to zase raz dostali.
A tak dnes neplatí už ani spomínaný fajčiarsky výrok. Sedím v úžasnej kaviarni a moja jediná túžba je zapáliť si pár centimetrov lásky k unikátne naservírovanému ristrettu. Fajčím málo, no k niektorým aktivitám je taká cigareta jednoducho dokonalý komplement. Ranná káva, večerné pivo. Krátka chvíľa po nočnom dobrodružstve, babkine halušky, či výhľad z Lomnického štítu. A napriek tomu tu sedím a pozerám na kyslé tváre mojich rande, keď z vrecka vytiahnem lesknúcu sa krabičku. Doba sa zmenila a tak, ako "host vyhazoval vrchního", teraz nefajčiar vyraďuje fajčiara. Fajčenie treba zakázať, fajčenie škodí.
Musím však povedať, my vieme. My vieme i bez brutálnych fotiek vyvrhnutých pečení a pľúc, bez rozstrapkaných zubov a impotentných penisov a nenormálne dramatických príhovorov piatich lekárov z piatich. Naopak vy, musím tiež povedať, i keď je to všetko pravda, podliehate násilnosti dobre živenej kampane. Škodí nám totiž kadečo, na fotky čoho sa však peniaze nenašli. Prosto sľúbili malý úspech a tak sa nedohodli.
A tak dnes, keď sa dávno po večerníčku vraciam z obľúbeného šenku, vidím vyperoxidované štrnástky, v rukách vygelovaných ciciakov, ktorí ich musia vláčiť na svojich tenkých ramenách, pretože rodičia posunuli večierku a tak stihli ešte nejaký ten shot. A kým ja si pritiahnem kabát, ony naopak povytiahnu bundičku, ktorá sťažka zakryje i lopatky. Zožeňme teda peniaze a nakúpme billboardy, ktoré budú varovať pred hrozbou dysfunkčných ľadvín a poškodených vlasov, nebezpečenstvom alkoholizmu mladistvých, či nedostatkom spánku. A vy im to kľudne dovoľte.
A zakážme aj dopravu v mestách, pretože nám znečisťuje pľúca, navyše ohrozuje životy chodcov. Odfoťme obrovské prasknuté vredy a pricapme ich na jedálne lístky rovno ku grilovaným a vyprážaným karcinogénom, od steakov až po haruľu. A nedovoľme ani glutaman a celú plejádu Ečiek, ktoré do seba pcháte, lebo nemáte čas na poriadne jedlo, keďže máte plné nohy práce udržať krok s posledným trendy trendom. Odkampaňujme mobily, lebo vyžarujú, počítače, lebo môžu spôsobiť tenosynovitídu (fakt naozajstná choroba z nadmerného používania klávesnice), tuky a oleje kvôli upchatým cievam, opaľovanie, nočné vyžieranie chladničky, nedostatok pohybu, freóny..
V Texase nesledujme miss šesťročná neviemčo, s mejkapom postihnutou tvárou a botoxom v papuli a radšej ich vyžeňme na trávu k rovesníkom. Hneď na to zakážme deťom počítačové hry a prinúťme ich behať za loptou. Lámete si lícne kosti, len aby vyzerali pôvabne, deravíte bradavky piercingom, dýchate prach, ste alergickí, astmatickí, neviete oddychovať, chodíte zhrbení, nespásate dosť zeleniny a neodšťavujete dosť ovocia, čítate v šere, pijete energy drinky, opäť sa hrbíte, šukáte bez ochrany, neumývate si ruky, neočkujete sa, nenosíte prilby, nechodíte na pravidelné kontroly, počúvate hlasnú hudbu..
Svojho tichého zabijáka má každý z nás. Ten môj je proste len populárnejší. A vy ostatní ste sa tak sústredili na to, aby ste mi povedali, že si škodím, až ste nakoniec zabudli na to, čo škodí vám. Vám to zrejme nikto nepovedal dostatočne nahlas, preto ste aj vy, bohužiaľ, splynuli s trendy davom a teraz do mňa picháte svojim cholesterolovým prstom. A preto kľudne venujem časť peňazí z mojej kampane na tú vašu. Ja som si svojho zabijáka vybral dobrovoľne a pri plnom vedomí, bez obetí trendu krátkych vetroviek a rýchleho života. Proste len preto, že ho mám rád.
Dnes by som preto onen pomaľovaný výrok spod telocvične upravil. Fumo, quia sum. Fajčím, lebo som.
