Za východisko cesty som si vybral mesto Miri nachádzajúce sa na severovýchode krajiny a je vlastne posledným väčším mestom v severnej časti Sarawaku. Úplne nezáväzný plán počítal s cestou z Miri až na opačný koniec štátu do Kuchingu. Cieľ bol vidieť čo najviac a vlastne som chcel ísť rad radom po jednotlivých národných parkoch ktorých je v Sarawaku dosť veľa.
Totem s názvom parku, podobné sú vo všetkých NP v Sarawaku.
Po prílete do Miri v dopoluňajších hodinách bolo prvou starosťou dostať sa preč z letiska ktoré je mimochodom oveľa príjemnejším miestom ako ostatné letiská v krajine. Miri je zvláštne tým, že je to centrum naftárskeho priemyslu v Sarawaku, takže tam žije pomerne veľa cudzincov. Samozrejme iná voľba ako taxík neexistovala a tak som sa dostal na autobusovú stanicu. Mimochodom zlú. V meste ich je viac a tak ďalšia cesta viedla miestnym autobusom k správnej stanici autobusov smerom na Bintulu. Prvou zastávkou mal byť Lambir Hills National Park, ktorý je asi 30 kilometrov od mesta Miri. Vchod do parku je hneď vedľa cesty, a stačí ak vám autobus zastaví pri ceste a ste tam. Najbližšia oficiálna zastávka autobusu, prvá od Miri je Batu Niah. Keďže som mal lístok kúpený až tam, a práve veľmi silno pršalo, plán sa zmenil a cieľom sa stal nový vzdialenejší park Niah známy svojimy jaskyňami v ktoré boli obývané pred mnohými tisícročiami a dnes sa v nich najmä zbierajú vtáčie hniezda, ktoré sú najmä čínskou delikatesou.
Pohľad na chatky v areáli NP.
Batu Niah je vlastne len taký kvázi motorest pri ceste a samotný NP Niah je ešte asi 30 kilometrov na ktoré si musíte nájsť niekoho, kto vás tam bude ochotní odviezť autom. Na počudovanie tam nebolo mnoho ľudí loviacich turistov, a tak nájdenie dopravy chvíľu trvalo. Nakoniec som sa dostal podvečer prvého dňa k bráne NP Niah.
Všetky NP v Sarawaku sú pod spoločnou správou a v každom z nich nájdete budovu správy parku a celkom pekné chatky na ubytovanie v ktorých je cena navyše stále rovnaká a nemusíte sa báť že na mieste zaplatíte oveľa viac, ako keby ste mali rezerváciu. V parku bolo pomerne dosť návštevníkov, teda skôr nejaká skupina na spôsob nášho pionierskeho tábora. Ušlo sa mi však ubytovanie v chatke ktorá má spoločnú halu a dve veľké izby každá s vlastnou kúpeľňou. Druhú izbu obýval nejaký postarší pár turistov. Hold, takého dôchodku by som sa chcel dožiť.
Čakáreň na kompu na opačnom brehu. Vzadu pvravo strecha múzea.
Samotné jaskyne Niah sú asi 3 kilometre od centra parku. Musíte však prejsť cez rieku na ktorej nie je most ale akési čakárne a drevený čln ktorý vás prevezie na druhý breh čo je menej ako 10 metrov. Čln premáva, teda by mal od 7:30 do 19:30. Prišiel som až večer, a tak už nebol čas na cestu k jaskyniam a späť. Návštevu jaskýň som odložil na druhý deň ráno. Niah patrí k známym a dobre dostupným turistickým atrakciám, v tejto mimosezóne tu však bolo len pár zahraničných turistov. V parku je aj veľká a veľmi pekná reštaurácia ktorú mal človek fakticky celú pre seba, lebo tam nikto nebol.
Administratívna budova parku.
Cesta k jaskyniam trvá asi 40 minút ak sa ponáhľate, a až v závere je strmšia a je tam aj trochu schodov. Predsieň jaskyne tvorí Traders Cave za ktorou sa nachádza obrovský otvor do hlavnej jaskyne. Nie je tam nijaký strážnik, v jaskyni je v miestach kde nepreniká svetlo od vchodu takmer úplná tma. Vnútri sú urobené drevené schodíky ktorými sa dostanete do všetkých kútov jaskyne. Byť sám v takom veľkom zvláštnom priestore je úžasný zážitok. Prenikavý zápach guána a škrekot miliónov vtákov a netopierov je to prvé čo si všimnete. Na mnohých miestach sú bambusové tyče a lešenia ktoré používajú zberači hniezd. Pobyt v jaskyni a jej atmosféra je fakt úžasná a pocit že ste v nej sám fakt stojí za to vydať sa tam mimo sezóny.
Cesta je rovný drevený chodník s odpočívadlami.
Pri ceste späť som sa ešte zastavil v múzeu uchovávajúcom archeologické nálezy z jaskyne a nasledovalo zbalenie sa a odchod smer Lambir Hills NP. Kôli rýchlosti som radšej volil cestu autom ako nekonečné čakanie na autobus, na ktorého zastávku sa aj tak musíte odviezť taxíkom. Takže už skoro popoludní som sa ubytoval za veľmi výhodnú cenu v obrovitánskej drevenej chate pod lesom ktorá bola celá len moja.
Takmer na koci cesty je v úžine brána, zrejme ju ale nikto nezatvára.
V závere cesty je niekoľko schodísk.
Lešenia na zber hniezd blízko jaskyne.
Chodník blízko vstupu do jaskyne.
Vnútro "Traders Cave" predsiene hlavnej jaskyne.
Informačná tabuľa.
Pohľad do ústia vchodu.
Pohľad na ústie jaskyne od miesta vstupu.
Ústie.
Vnútro jaskyne.
Drevené schodíky do zadnej časti.
