Kedze sme mali ist letecky prvou bojovou ulohou bolo dostat sa na LCCT - co je letisko nizkonakladovych aeroliniek asi 20 minut jazdy od medzinarodneho letiska KLIA - a to s ohladom na to, ze odlet bol o 7:30 nebolo nic jednoduche. Cesta z KL je uplne nepredvidatelna, doprava nespolahliva az neexistujuca a ranne zapchy dokazu predlzit 10 minutovu cestu aj na 2 hodiny. Takze dostat sa skoro rano na miesto vzdialene asi 70 kilometrov od KL nie je uplne jednoduche, a uz vobec nie ak nemate vlastne auto.
Verejna doprava takto skoro ani nepremava a najblizsi spoj by bol zrejme z bytu taxikom na hlavnu stanicu KL Sentral a odtial prvym KLIA Expresom na letisko KLIA a tam hladat a cakat na spoj ktory premava medzi KLIA a LCCT. Skratka, ak chcem vyuzit vyhody planovania, musim sa tam dostat skoro rano za kazdu cenu a jedinou moznostou je vyuzit taxik ak, pravda clovek nechce cakat na letisku uz od pol noci.
Taxik je tuto v Malajzii povazovany za normalny sposob dopravy pre beznych ludi pretoze ina moznost jednoducho casto ani neexistuje ak nemate alebo nemozete pouzit dopravu vlastnu. Doprava v KL a aj mimo nej a hlavne TAXI si zasluzia osobitne rozpravanie a zanedlho ho aj dostanu.
Problemom bolo ako zohnat taxik o 5 rano ked ho na inak rusnej ulici moc hladat nemozete. Samozrejme zavolat do jedneho z radiotaxi operatorov ktorych cisla som mal uz od svojho prichodu sem ale NIKDY som este taxik telefonom nevolal. A to jazdim taxikom prakticky kazdy den. Nakoniec vsak taxik pomerne rychlo prisiel a ranna jazda prazdnymi cestami ubehla v pohode. Akurat chronicky neznasam ak ma cesta do vychodzieho bodu cesty stoji viac ako samotna cesta, v tomto pripade letenka. Ale neda sa nic robit len si zaobstarat vlastnu dopravu.
Dost bolo o ceste a cestovani a prejdime k samotnemu ostrovu Langkawi. Pravda je, ze som bol sice velmi zvedavy ako ta vychyrena krasa vyzera ale nepredpokladal som, zeby ma po ostrovoch vychodneho pobrezia mohlo nieco prekvapit krasou prirody tropickych morskych ostrovov. Co je vsak pravdou je to, ze Langkawi naozaj spaja prekrasne scenerie s vybornou turistickou infrastrukturou normalnej obyvanej oblasti a navyse je aj bezcolnou zonou co pre vacsinu turistov znamena lacny alkohol ktory je v Malajzii zatazeny velmi vysokymi danami. Mala plechovka piva stoji na polostrove asi 7 RM ( cca 40 byvalych SK a na Langkawi je to iste za menej ako 2 RM (cca 12 byvalych SK). K cene je potrebne dodat ze Malajzia je moslimska krajina a predaj alkoholu je jednak obmedzeny roznymi regulaciami a z druhej strany zatazeny vysokymi danami co zvysnej polovici populacie indickej a cinskej narodnosti vyznavajucej ine nabozenstvo sposobuje nemile financne tazkosti...
Druhym najziadanajsim nakupnym artiklom su tabakove vyrobky u ktorych sice rozdiel v cene nieje az tak vyrazny, ale priaznivcov tabaku ktorych je v Malajzii hojne potesi.. K fajciarom v Malajzii si dovolim male odbocenie. Malajci fajcia skoro vsetci napriek tomu, ze vladna kampan pri fajceniu je dost rozsiahla. Na krabickach su obrazky ktore myslim boli v EU nakoniec zrusene, a to od obrazku pluc postihnutych dlhorocnym fajcenim , cez obrazok chodidla v pokrocilom stadiu gangreny sposobenej trombozou az po obrazok potrateneho plodu. Vrcholom vsak bol reklamny sot v TV ktoreho potencial odradit ci prinutit zamysliet sa je daleko vacsi ako vselijake varovne napisy predpisanych rozmerov. Vsak posudte sami : http://www.youtube.com/watch?v=0V2zn_ArlVs
Nie vsetky produkty objednane vladou musia byt len trapne a bez napadu. Aj pomerne novy reklamny priestor aj u nas, drzadla v autobusoch kde su v plexiskle vlozene letaciky tu obsahuje antifajciarsku kampan a nie ponuky najlepsich poistnych produktov ktore vam zabezpecia pokojny spanok a manazmentu poistovni zas dovolenku v Karibiku aj v dalsej sezone...
Konecne zas k rekreacii. Hned na letisku vas caka kopa duty-free shopov ponukajucich za velmi vyhodne (teda najvyssie na celom ostrove) ceny vsetkeho po com dusa kupychtiveho cestovatela tuzi. Hned za tym je kopa prepazok agentov ponukajucich ubytovanie, rozne balicky aktivit a prenajom aut. Tretia vlna cihajuca na neznaleho turistu su vytrvali lovci turistov - taxikari a aj nelegalni, teda rozumej nelicencovani prenajomcovia aut.
Auta su na Langkawi o moc lepsie ako v ostatnych castiach krajiny. Zase koli daniam. Stat podporuje predaj dvoch domacich automobiliek Perodua a Proton hlavne tym, ze na vsetky auta vyrobene v zahranici uvaluje velmi vysoke dovozne clo. Velmi vysoke tu znamena az 100%. Necudo, za takmer vsetky auta su domacej znacky. Langkawi sa teda tesi aj roznorodejsiemu vozovemu parku. To nam zabezpecilo takmer novy Nissan Santra s tu velmi rozsirenou automatickou prevodovkou.
Vsetci ktory chcu profitovat z prenajmu aut turistom musia svoje auto zaregistrovat a dostanu velku nalepku na celne sklo podla ktorej policia rozozna ze statna kasa naprisla o svoje. Kontrola je zabezpecena velmi jednoducho. Na hlavnom tahu z letiska a ked si dobre pamatam tak aj to hlavneho mesta ostrova Kuah je cesta prehradena a policia kontroluje kazdeho kto prechadza. Inac taka cestna kontrola tu je na sposob pikniku skupiny policajtov pri ceste. Velka dodavka, male auto a dva policajne motockykle su obvyklou vybavou. Hned pri ceste maju rozlozeny "siator" teda platenny pristresok ci ako to nazvat so stolom a stolickami kde maju rozlozene obcerstvenie. Skratka idylka.
Najkrajsou, najrusnejsou a najvyhladavanejsou destinaciou na ostrove je Cenang Beach asi najdlhsia plaz s roznymi moznostami ubytovania, bufetov, barov, luxusnych restauracii, pozicovni cohokolvek, skratka ak nechcete stravit dovolenku v nejakom zastrcenom luxusnom komplexe, tak treba ist tam. Ak vas prave nenadchyna plavanie v 30 stupnovej vode, mozete skusit adrenalinove sporty ktore okrem klasickej "banana boat" citaju uz len vodne skutre a parasailing. Zial cenovo sa to neoplati. Za parasailing , teda kratky let na padakovom klzaku tahanom motorovym clnom zaplatite asi 350 Sk a 30 minut pozicania vodneho skutra vas vyjde na cca 800 SK co povazujem za prilis premrstenu cenu. Je sice pravdou ze poniektore skutre boli naozaj nove Yamahy ktore su skutocne velmi drahe, ale ta cena je aj tak moc vysoka. Mozno im prave len nesiel kseft lebo ich poziciavali na kazdych 50 metroch a vidiet viac ako 2 ci 3 naraz vo vode sa mi nepodarilo.
Parasailing koncil pristatim priamo na pieskovej plazi, co robili velmi sikovne ako som videl, ale vidina vyvrtnuteho clenka pri dopade ma nakoniec odradila aj od tohto sportoveho vyzitia. Zostavalo teda len poddat sa voli vacsiny a skumat krasy ostrova ktore spravny turista musi vidiet bez ohladu ci chce alebo nie.
Zacnime teda pekne po poriadku:
1. Langkawi cable car - lanovka ktora vas vyvezie na vrchol kopca s vyhliadkovym mostikom. Ocakaval som nieco podobne nezazivne a zdlhave ako povinny vylet na Penang Hill na rovnomennom ostrove o kusok juznejsie. Opak bol vsak pravdou a je to naozaj prekrasny zazitok a vyhlad z kabiny aj z mostika je uchvatny.
Velmi zaujimavy je ak mostik z ktoreho je velmi dobry vyhlad na cely ostrov aj lesy pod vami.
2. Island hoping - cesta clnom po okolitych ostrovoch. Zahrna obycajne zastavku na ostrove so sladkovodnou lagunou kde sa da kupat, ci pozicat si vodny bicykel ktory sa hrdi tym ze je solarny. Ten panel na strieske by snad utiahol akurat tak radio aby sa vam prijemnejsie slapalo, ale napad je to dobry a originalny.
Druhou zastavkou je ostrovcek s prazdnou a cistou plazou, takze kto sa chce "osviezit" v najmenej 30 stupnovej vode za poludnajsej palavy, moze to skusit. Pravda voda je daleko za tym, co mozno najst na ostrovoch na vychodnom pobrezi krajiny.
Tretou a poslednou standardnou zastavkou je krmenie orlov, alebo ich zdegenerovanej podoby ktora je plne zavisla na kuracich koziach a inom odpade ktorymi ich krmia.
3. Vodopady. Cesta k vodopadom nie je len o videni padajucej vody ale aj o tom ze riecka tecuca z kopca ma siroko daleko najnizsiu teplotu , teda nieco nad 20 stupnov a kazde taketo miesto je domorodcami vyhladavane na kupanie. Pravda valanie sa v plytkej vode je dost daleko od plavania ale v prisernej horucave a vlhku je to jedina moznost ako si vychutnat aky taky chladok. Neodolal som nakoniec ani ja a musim povedat ze sa uz domorodcom necudujem. Akurat prud je dost silny a hrozi ze sa vase jacuzzi zmeni na sport ktoreho meno si uz nepamatam ale spociva v skakani ci spustani sa dolu vodopadmi.
4. Seafood. Castou sucastou balickou je aj vecera v nejakej restauracii ponukajucej morske speciality. Konecne viem, ze krab sa sklada len z panciera, fuzov a noh pripominajucich votrelca v prvom stadiu a trosky nejakeho masa bez vyraznejsej chuti. Najlepsou sucastou bol list salatu na ktorom bol polozenya koliesko mrkvy. Este ze to nebol nas jediny chod. Kedze v ramci multikulturnej tolerancie a mozno aj zamerania restauracie bola vecera nealkoholicka , po ohryzeni posledneho klepeta a schrumani posledneho kolieska mrkvy z oblohy sme svorne konstatovali : "Completed!"
5. Krokodilia farma. Kedze farma je farma a nie zoo, tieto zvieratka cakaju na to, aby sa z nich stali penazenky, kabelky ci topanky. A zda sa, ze uz su s tym davno zmiereni a agresivita najagresivnejsieho z nich spociva v tom istom ako topanok ktore z neho nakoniec vyrobia - teda v agresivnom vzhlade. Predstavenie spocivajuce v tahani obrovskeho krokodila z vody za chvost ci strkani ho drevenou palicou do hlavy aby sa vobec pohol bolo vrcholom apatie tychto zvierat. Ale co by uz clovek chcel za 20 korun , ze ?
6. Eagle Square blizko lodneho terminalu s velkou sochou orla je pre prichadzajucich po mori podobny symbol ako socha slobody.
7. Kedze nikto z nas nie je fanusikom golfu, vychyrene golfove ihriska sme smelo odignorovali. Pdobne tura na konoch ci nebodaj pesi do vlhkej dzungle plnej komarov nas nechala chladnych. Ani obzeranie ryzovych poli nie je nic moc. Navstivili sme nejake muzeum miestnej kultury a projekciu nejakeho filmu opisujuceho miestnu legendu v muzeu aby sme teda neboli uplni kulturni barbari.
Najlepsim sposobom ako spoznat ostrov je pouzit vlastnu dopravu, teda ak nieste clenom vacsej skopiny a nemate dopravu mikrobusom uz v cene balicka. Celkom slusne sa da zabavit aj pozicanim skutra, co su zrejme vyhradne Yamahy 125 alebo 150 ccm s variatorom co vas vyjde cca 150 korun na 5 hodin alebo 200 korun na den. Ostrov sice nie je prilis velky ale cesticiek je velmi vela a su strasne strme a klukate takze sa da vyblaznit do sytosti. Je dobre predpokladat ze nejake pravidla mimo hlavneho mesta az tak moc neplatia a pred kazdou neprehladnou zakrutou trubit jak odusu pretoze uzku cestu radi zaberaju auta iduce dole alebo tlupy miestnych vyrastkov na motorkach. Auta a motorky lubia nesvietit a stretnut motorku bez osvetlenia v noci je celkom bezne. Na cestach su bezne zvierata ako kravy ci vodne buvoly ktore sa pasu kade tade po ostrove. Zrejme vsak maju v horucave ine plany ako niekoho nahanat a veselo kazdeho ignoruju. Pre nasinca moze byt miernym hlavolamom jazda po lavej strane ale da sa na to zvyknut a ked sa omylom ocitnete na opacnej strane tak pri motocykli sa to strati vo vseobecnom chaose ktory tam vladne.
Jednou z atrakcii je plaz s ciernym pieskom. No , trochu ciernych zrn tam sice bolo, ale do ciernej farby toma este stale daleko.
Niektore plaze na ostrove su fakt velmi pekne a blizko su aj male neobyvane ostrovceky z ktorych poniektore maju aj nieco ako malu plaz. Za odlivu sa k nim da prejst aj pesi po dne.
Plaz pri suverenne najluxusnejsoma najdrahsom rezorte na ostrovoch: Four Season Resort a pohlad nan.
Niektore rezorty su sice pekne ale ktovie ako tam treba slapat, mozno maju vytah...
Nakonies som rad, ze sa mi podarilo sem vlozit obrazky aspon nejako a prepisat celu polovicu textu ktora sa akosi pri prvom pokuse celkom vymazala, co ma prenaramne nastvalo. Kto vie, co zapisuje ten system kazdych 5 minut, ale zaloha to asi nieje. Nuz pisat priamo do online editora sa mi tentokrat vypomstilo. Snad nabuduce to bude uz lepsie.
