Sen o lacných nákupoch najmodernejších technických noviniek, či už mobilných telefónov alebo počítačov sa rozplynul hneď po vstupe do prvej predajne. Počítače sa tu predávajú za ceny porovnateľné s našimi a mobilné telefóny sú dokonca drahšie. Jediný segment kde sú ceny výrazne nižšie ako u nás je biela technika. No kupovať tu napríklad obrovskú americkú chladničku ktorá tu je za polovičnú cenu, turista asi nebude.
Predstava moderného Kuala Lumpuru ako mesta, kde internet závratných rýchlostí trčí z každej popolnice spľasla ako veľká bublina hneď ako sa človek oboznámil s ponukou miestnych operátorov a zistil si čo-to o skúsenostiach s ich službami. Mobilný broadband je veľmi rozšírený a ponúkajú ho v obrovských reklamných kampaniach všetci hlavní mobilní operátori v krajine, teda Celcom, Maxis, Digi a štátna Telecom Malaysia. Balíček s HDSPA modemom a teoretickou maximálnou rýchlosťou do 3.5 Mbit vyjde na približne 20 euro mesačne, čo je pomerne dosť veľa a navyše je spojenie veľmi nekvalitné a ako to už býva zvykom jeho rýchlosť je reálne okolo 100 kbit. Ostatné možnosti majú zase nevýhody v rozsahu pokrytia, príliš vysokej cene alebo poruchovosti.
Celý pracovný týždeň straším vo veži vľavo.
Príjemným prekvapením sú ceny telefónnych hovorov u mobilných operátorov. Používam predplatenú kartu a cena volania na Slovensko do pevnej aj mobilnej siete je RM 2.5 za minútu, teda pol eura. A to je ešte viac ako dvojnásobná cena v porovnaní so zvýhodnenými volaniami do takmer všetkých ostatných krajín Európy.
Čo sa týka bankových služieb tak účet v Maybank s vydaním debetnej karty je zdarma a aj keď sú v zozname nejaké poplatky, tak je to možno po 20 centov za nejaké zvláštne služby. Bankomaty umožňujú bežne aj rôzne pre našinca zvláštne druhy transakcií o ktorých u nás ani nechyrovať. Určitou zvláštnosťou v platobnom styku je rozšírenosť používania bankových šekov.
Bývanie je kapitolou samou o sebe. V podstate najrozšírenejším spôsobom bývania je Serviced residence, teda bytový dom prinajmenšom s vrátnicou a strážnikom pričom spodné poschodia tvorí parkovisko. Lepšie bytové komplexy tvoria uzavretý celok do ktorého sa vchádza cez vrátnicu. Vnútri átria prípadne na streche je bazén, ihrisko, posilovňa v rozsahu od maličkých až po nádherné rekreačné parky v drahších bytových domoch.
Bungalov v Port Dicksone.
Druhou možnosťou je radový dom od prízemného až po trojpodlažný. Ponúka viac súkromia aj preto, že sú zvyčajne v zastrčenejších lokalitách kde je ticho. V maličkej predzáhradke pod strieškou je zvyčajne zaparkované auto.
Výškové obytné bloky pri KL Sentral.
Poslednou možnosťou je normálny veľký bungalow so záhradou a prípadne aj bazénom. Táto možnosť bývania je cenovo smerom nahor neohraničená a podľa lokality sa cena ohybuje od najmenej 5000 RM mesačne.
Bežný byt s rozlohou asi 170 metrov štvorcových v slušnej lokalite vás vyjde cca do 2000 RM mesačne, teda 400 euro. Za podobnú cenu máte aj radový zrekonštruovaný domček v normálnejšej lokalite, to jest nie veľmi ďaleko od centra prípadne blízko verenej dopravy. Ceny závisia v širokom rozmedzí od lokality. Najdrahšími lokalitami sú Mont Kiara a Damansara Heights kde sú ceny vyššie ale zároveň aj väčšina bytov či domov má oveľa vyšší štandard. Ďalšou možnosťou je bývanie v centre , čím sa myslí KLCC teda prakticky priestor okolo známych Petronas Towers. To je výhodné pre tých ktorí pracujú priamo v centre a nemusia nikde dochádzať. Z neznámych príčin je veľmi drahá lokalita, teda ide len o jedno kondomínium, priamo pri KL Sentral. Bývať v 50-poschodovom paneláku na hlavnej stanici mi príde dosť odveci. Aj keď je to veľmi luxusné bývanie, predsa len nepredpokladám aby šťastní obyvatelia nejako profitovali z blízkosti preplnenej zastávky vlakov a metra.
Obrovské obytné bloky ďalej od centra, stále pri trati LRT.
Cena za bývanie sa okrem nájmu skladá aj z energií čo je v podstate hlavne elektrina a voda. Keďže kúriť tu určite netreba, hlavnou položkou je elektrina spotrebovaná na klimatizáciu. Energie sú tu vcelku lacné a napríklad moje náklady na cca 50 metrový byt kde sú dva klimatizačné jednotky a elektrický ohrievač vody, sú menej ako 20 eúr mesačne.
Môj panelák má bazén na streche.
Ceny prenájmu mimo lukratívnych lokalít sa pohybujú na úrovni od okolo 100 euro mesačne pričom byt je ešte stále čistý a môže byť dokonca aj v novostavbe a samozrejme stále má plochu ďaleko presahujúcu akékoľvek nadrozmerné Slovenské byty. Samozrejme ešte sa dá ísť po rebríčku aj nižšie ale to už pre cudzinca neprichádza vôbec ani čisto teoreticky do úvahy. Mimo hlavného mesta sú ceny výrazne nižšie a radový dom za 80 euro mesačne je úplne bežná cena. Len pripomeniem, že priemerná mzda v Malajzii je 1500 RM mesačne a dobrá je cca 3500 RM mesačne. Takže ceny musia byť tomu prispôsobené. Nový radový dom blízko KL v prostredí parku pri jazere stojí cca okolo 40 000 euro, na čo si šťastný kupujúci môže zobrať úver až na 45 rokov ktorý musí splatiť do svojho 75 roku veku. Pri miere nezamestnanosti 4% má dobrú šancu to do konca života splatiť skoro každý.
Starý dom ale možno len 10 minút peši od Petronas Towers.
Strava je priemerne za tretinu ceny na Slovensku pokiaľ sa týka niečoho porovnateľného s tým, čo ponúkajú naše fastfoody zamerané na stravnikov lačne zvierajúcich v ruke stravný lístok. Pravý fastfod typu Mc Donald, KFC, Subway, je naproti tomu hádam aj drahší ako u nás a teší sa veľkej obľube.
KFC Port Dickson
V klasických obchodoch ako je Carrefour ci Tesco ktoré sa na porovnanie najviac hodia sa dá všimnúť nasledovné:
Mlieko, maslo a hlavne syry akosi do miestneho jedálnička nepatria. Syr sa v domácej kuchyni neuplatnil vôbec. V obchodoch zväčša dostať kúpiť austrálske syry a maslo. V tych väščích je už výber pestrý, ale cena je v niektorých prípadoch až dvojnásobná oproti našim. Keďže bravčové mäso je na čiernej listine, podobné veci ako saláma či šunka tu tiež neuvidíte. V obmedzenom množstve a za vysokú cenu je v malom kútiku nejaké balené koliesko hovädzej salámy ale zrejme takýmto veciam nikto neholduje lebo salámu nekúpite ani kuraciu či morčaciu a podobné výrobky moc nie sú ani v priestore vyhradenom pre „nečistý" tovar.
Malajská klasika v reštauračnom podaní. Nasi Goreng Ayam = Fried Rice with Chicken
V podstate sa variť a nakupovať bežne ani neoplatí pretože mnoho stánkov s jedlom je otvorených nepretržite a ceny sú veľmi nízke. Ponuka takéhoto bufetu je všade viac menej rovnaká a je na vás čo si k tanieru ryže vyberiete. Obvykle je v ponuke kura vyprážané, kura v nejakej kari omáčke, vypraážaná ryba, grilovaná ryba, kúsky rýb v rôznej omáčke, volské oká a rôzne druhy dusenej zeleniny či šalátov. Niekde je aj dusené hovädzie či baranie mäso a všelijaká morská háveď. Zemiaky alebo nejaké hľuzy im podobné nájdete len zriedka. Jedinou domorodou alternatívou k ryži sú rezance, či už obyčajné alebo biele ryžové. Takúto ponuku nájdete prakticky v každom stánku s malajským jedlom na ulici. Samozrejme kuchňa je oveľa bohatšia ako takýto ľudový fastod. Ale špecialitám je hodné venovať osobitnú kapitolu.
Pohľad zo stanice monorail Chow Kit.
Monorail.
Pohlad na KLCC a Petronas.
Samovýber jedla v bežnom bufete. Ešte že majú tie kuracie párky.
