Na úvod trochu ironického textu je treba povedať že práca učiteľov je veľmi dôležitá či sa vám to zdá alebo nie a osobne si ju veľmi vážim. Veď napokon sú to oni ktorým dlhé roky na značnú časť dňa zverujeme svoje drahé ratolesti.
Preto nie je jedno kto a ako tam s nimi celé dni vykonáva čosi, čomu hrdo hovoríme vzdelávanie.
Na úvod začnem citátom istej nemenovanej pani riaditeľky: Každý rodič chodil do školy viac ako 10 rokov a preto si myslí že z tohoto dôvodu školstvu dokonale rozumie.
Ono ten pohľad z lavice žiaka nie je až taký dokonalý ako by sa nám mohlo zdať.
Ale ja mám takpovediac insider info , síce trochu staršieho dáta ale ako sa hovorí, niet nad osobnú skúsenosť.
Čo taký učiteľ vlastne robí? Nuž, to silne závisí od toho aký predmet vyučuje. Učitelia ako si isto pamätáte zo školských čias mávajú kombináciu predmetov ktorú študujú a preto sú kvalifikovaní zvyčajne na dvojicu vyučovacích predmetov. To neznamená že nemôžu učiť nič iné. Bol a hádam tam stále je predpis, že ak vyučujete nadpolovičnú časť hodín predmetu ktorý ste vyštudovali tak ste považovaný pre účely platovej triedy ako kvalifikovaný. Na niektorých odborných školách učia predmety ktoré na učiteľských fakultách študovať nejde, napríklad ekonomika, to sú absolventi odbornej VŠ ktorí majú tzv. pedagogické minimum, tj absolvujú doplňujúce štúdium pedagogických predmetov.
Zvyčajne boli kombinácie dopredu dané a tak sú matematikári napríklad najčastejšie aj fyzikármi a telocvikár učí aj geografiu alebo biológiu.
Aby mal učiteľ plný plat, musí odučiť predpísaný počet vyučovacích hodín. Tých je ak si pamätám pre bežnú školu 22. Ak bol učiteľ triednym učiteľom a mal teda aj iné povinnosti, tak sa to myslím nejako upravuje. To je takzvaná priama výchovno-vzdelávacia činnosť. Tj to že ste so žiakmi v triede. Zvyšok pracovného času ktorý je oficiálne naozaj 40 hodín týždenne sú ostatné či súvisiace činnosti ktoré v ideálnom prípade môže učiteľ vykonávať kedy chce a kde chce teda mimo budovy školy a po splnení času v triede a prípadnom dozore na chodbe či jedálni ( čo sa mu ujde tak raz do týždňa) môže odísť preč.
Ak by bol riaditeľ veľmi prísny, čo sa kdesi vraj stáva , tak by mohol nariadiť učiteľom naozaj stráviť v budove školy plný pracovný čas. A bolo by po výhodách.
Tých 22 hodín sa nejako rozhodí na 5 dní. Na škole ak sa pamätáte, tak je najviac 7 hodín denne, čo je približne koniec práce niečo po druhej popoludní. Neskôr sú len krúžky, alebo rodičovské združenia. Teoreticky by sa dalo odučiť všetky hodiny za 4 dni úplne v pohode ale zostaviť takto rozvrh sa pre každého nedá a hádam by to mal len niekto kto účí aj na inej škole.
Takže sa vám stane že máte jeden deň 7 hodín, ďalšie 6 alebo 5 , prípadne jeden deň len 3 aj to nezačínate prvou hodinou. Samozrejme v rozvrhu môžete mať aj medzery.
Ale naozaj, ak nemáte ozaj smolu, tak končíte cca o 13.00 a je na vás koľko a akej ostatnej činnosti vykonávate.
V náročnosti a zodpovednosti je samozrejme veľký rozdiel. Učiteľ slovenčiny, cudzieho jazyka či iného zvyčajného maturitného predmetu to má zložitejšie lebo slohové práce, diktáty, rôzne testy a kontrola v podobe externej časti maturity robí prácu aj prípravu na ňu náročnejšou.
Pravda, aj na ostatné predmety sa dá veľmi dlho pripravovať, ale nie vždy je to v takom rozsahu ako vo viac viditeľných predmetoch.
Učitelia sa veľmi bránia tomu že vyučovanie nejakého predmetu je náročnejšie ako iného a o mzdovej diferenciácii nechcú ani počuť.
Ale povedzme si na rovinu. Isto si učiteľ telesnej výchovy neskúša doma kotúle na ďalší deň a oprava písomných prác mu z pricípu tiež nehrozí. Ale treba uznať že počet rôznych súťaží a akcií ktoré mu padnú na krk je isto vyšší, a aj hrozba že sa niekto pri nich doláme a učiteľ má problém.
Niekedy sa pritrafí zastupovanie za kolegu ktorý je PN či OČR. Aj tu to závisí ako sa k tomu postaví vedenie. Ale v blahých časoch sa hodiny odučené naviac normálne preplatili ako nadčas. Viem si predstaviť, že teraz sa tomu školy zo všetkých síl vyhýbajú a isto aj veľmi kreatívnym výkladom príslušných predpisov.
Ďalšou diskutovanou témou je dovolenka. Tu je treba povedať že žiaci majú prázdniny , ale učitelia čerpajú dovolenku, náhradné voľno alebo vykonávajú tú ostatnú a súvisiacu činnosť. Dovolenky majú učitelia 9 týždňov, teda 8 v základe a ďalší v kolektívnej zmluve.
Prázdnin je v roku viac. Okrem dvoch mesiacov letných prázdnin, týždňa jarných a voľna na Vianoce a Veľkú Noc sa občas pritrafí aj čosi iné. Zvyšný čas nad rámec dovolenky tvorí tá bájna činnosť mimo priameho vyučovania. Jej reálny obsah si dovolím označiť za veľmi variabilný.
Učitelia majú teda voľno vždy na sviatky a isto nemajú problém čo s vlastnými deťmi počas prázdnin lebo sú aj oni vtedy doma. Plače nad tým , že nemajú možnosť vyučiť rôzne last minute mimo prázdninovej sezóny sú relatívne. Teoreticky je možnosť čerpať dovolenku aj počas školského roka, pravda robí to problémy ale dohodnúť sa to isto dá. Napríklad ak je možnosť aby vás kolegovia zastúpili a potom zastúpite vy ich a vyrovná sa to v rámci náhradného voľna, tj škola za nadčasy neplatí nič. Ten týždeň je to isto pri dobrej vôli zvládnuteľné.
Teraz poďme k platom. Nuž, tam je to horšie. Platy určuje tabuľka ktorá vás podľa absolvovaného ďalšieho vzdelávania a rokov praxe posúva v nejakom rozmedzí ale nedovolí vám veľmi vyskakovať. Všetko je ale silno relatívne lebo rovnaký plat dostanete v hlavnom meste aj kdesi na odľahlej dedinke v hladovej doline. O regionálnej mzde nechcú učitelia tiež počuť lebo za rovnakú prácu rovnaká pláca, teda aspoň u štátnych a verejných zamestnancov.
Začínajúci muž učiteľ je preto v hlavnom meste javom nevídaným lebo aj keď zápal a poslanie môže byť veľké, vrecková ekonomika nepustí. V regiónoch je to odlišné, ale aj tam je plat začínajúceho učiteľa neatraktívny. U učiteľov s dlhšou praxou v regiónoch je to o niečom inom a v takej Rožňave môže byť ten plat celkom motivujúci.
Ak ste si všimli dnešný protest, školstvu vládne ťažká feminizácia. Vo všetkej úcte prevládajú tety v stredných rokoch.
Pre mladých učiteľov ktorí by priniesli trochu čerstvého vzduchu a moderných metód do kabinetov je toto povolanie zväčša tažko neatraktívne. A preto školstvo žije zotrvačnosťou z dobrej vôle pár zapálených učiteľov, kopy vyhorených tiet v strednom veku a masy dôchodcov ktorým je už ten najvyšší praxou dosiahnutý plat celkom atraktívnym privyrobením k dôchodku s možnosťou socializácie. S takým obsadením sa dá hrať možno aj dobré ale stále len ochotnícke divadlo. K zmenám vládne odpor lebo prevažná väčšina učiteľov za jedinú potrebnú inováciu považuje vyššie mzdy, ale tie sú zároveň stále atraktívne pre mnoho ľudí okrem hlavného mesta.
Školstvo je preto také aké je, lebo napriek všetkým výhradám je presne také aké považujeme za dostatočné. Preto sa roky nikam nehýbe lebo poskytuje presne to, čo od neho ľudia čakajú. To je bezplatný baby-sitting a rôzne formy často honosne pomenovaného vzdelávania zdarma. O skutočné vzdelanie naša spoločnosť v prevažnej miere nestojí. Ešte tak o bezpracné a bezplatné tituly.
Preto vážení a milí učitelia, ak chcete vyššie platy, pochod v uliciach hlavného mesta je síce povinná jazda ale diskotéka v štýle Repete či hromadné natriasanie na Darinku Rolincovú "Až raz budem učiteľkou" vám vyššie mzdy nezabezpečí.
Musíte si vybrať či "Chcete pridať!" alebo "Máte toho dosť!"
Ak chcete lepšie ohodnotenie musíte zasiahnuť do tej časti vašich služieb ktoré si spoločnosť (žiaľ) cení najviac. A to je baby-sitting. Rozhnevaní rodičia už budú dosť veľkou silou ktorá financmajstrov presvedčí že ich hnev je hodný načretia do spoločného mešca.
Ináč vám len pretlmočím hlášku s môjho obľúbeného filmu: "Nemáte žiadnu šancu, ale máte moje sympatie."
