Niekto by očakával že v 21 storočí si s niečím takým ako pandémia poradíme oveľa lepšie ako to bolo v minulostí keď nám veda mohla pomôcť len veľmi málo.
Napriek rozvoju lekárskej vedy je epidémia hlavne o spoločnosti a správaní davu. Vyspelosť spoločnosti ako takej žiaľ za vedou ohromne zaostáva. S niečím takým ako pandémia infekčnej choroby nemá naša spoločnosť žiadnu skúsenosť.
Posledná porovnateľná epidémia na našom území bola epidémia cholery okolo roku 1830 a španielska chrípka v roku 1918 ktorá však spadá do obdobia po 1. svetovej vojne čo dosť mení jej vnímanie obyvateľstvom.
Vtedy okrem karanténnych opatrení neboli známe žiadne účinné spôsoby ako jej šíreniu brániť. Aj keď v roku 1830 málokto sníval o nejakých ľudských právach a ľudia mali oveľa nižšiu mobilitu ako dnes aj tak sa šíreniu nepodarilo zabrániť.
Čo je však podobné ako dnes, opatrenia sa stretali s nepochopením a vzburami a dokonca vypuklo aj povstanie. Akékoľvek opatrenia totiž vždy niekomu spôsobujú problémy ktoré sa mu zdajú vážnejšie ako hrozba choroby ktorá sa zdá byť vzdialená. Paralelu majú aj problémy tzv. pendlerov, ktorých môžeme prirovnať k vtedajším obyvateľom severného Slovenska ktorí sa živili sezónnymi prácami na juhu.
Pravda úmrtnosť na choleru dosahovala až 50 %, liek nebol, príčiny ani spôsob šírenia neboli dostatočne známe a úroveň vtedajšej hygieny si vieme predstaviť. Cholera navyše zanecháva len dočasnú imunitu a ľudia , ktorí sa potom nakazili druhý krát už nemali takmer žiadnu šancu.
Dnes je životná úroveň aj možostí niekde úplne inde. Pravda, inde je aj ochota podriadiť sa opatreniam ktoré nám spôsobujú osobné materiálne škody alebo len nepohodu. Akékoľvek obmedzenie chápeme ako neprimerané a srdcervúce reportáže z hraníc v jari hneď vyvolali nielen sympatie verejnosti ale zároveň aj výnimky a zmiernenie obmedzení.
Ník dnes nie je ochotný znášať obmedzenia kôli komusi inému. Pokiaľ je pandémia len na obrazovkách TV, je dostatočne vzdialená od nášho mikrosveta. Zato obmedzenia sú až prekvapivo blízko našej peňaženky či životných plánov.
Je pochopiťeľné, že ľudia ktorých podnikanie či prácu zasiahli opatrenia zo dňa na deň takmer likvidačne, majú oprávnené obavy a výčitky, najmä ak toľko ohlasovaná pomoc nejako stále ostáva v rovine sľubov.
Nikto nevie kedy to skončí. Jednoducho akýkoľvek model je len výsledkom výpočtu na základe vstupov ktoré nikto presne nepozná a tie sa môžu v čase nepredvídateľne meniť. Rozptyl výsledkov pri minimálnej zmene vstupných údajov je ale dramatický. Nie je to vina ani modelov ani modelujúcich. Jednoducho je to všetko čo model dokáže poskytnúť. Nevie predpovedať presne to šírenie, lebo veličiny ktoré ho určujú nevieme presne zistiť. Ani ten najlepší matematik či prognostik vám nepovie aké čísla padnú v lotérii presnejšie ako Delfská veštiareň. Jednoducho napriek vzletnému názvu ich pozície a vedy za tým, to nie je služba ktorú vedia poskytnúť.
Podobne model nedokáže úplne presne popísať koľko bude či nebude nakazených. Dobrý model však dokáže pomôcť predpovedať zmenou ktorých veličín a kedy môžeme priebeh ovplyvniť a ako výrazne.
Keby sa meteorológovia platili za to, ako presne im vychádzajú predpovede počasia na týždeň dopredu, už dávno by pomreli od hladu. Napriek tomu sa tešia celebritnej úcte v hlavnom vysielacom čase aj keď pravdepodobnosť úspechu predpovede na viac ako 2 dni je všeobecne veľmi nízka lebo to jednoducho lepšie nie je možné.
Podobne, pozadie za nejakým epidemiologickým modelom je veľmi zložité ale je podstatné pre pochopenie toho , čo a za akých predpokladov tá krivka ktorú nám ukazujú hovorí.
Každé riadenie spoločnosti v prípade epidémie ako máme dnes, musí vychádzať z návrhov epidemiológov, ekonómov, sociológov ale rozhodnutie, akú váhu prikladať jednotlivým požiadavkám musí byť na politikoch. Lebo len tým sme dali dočasne právo aby rozhodli za nás o nás. Ak sa to niekomu nepáči, má sa zamyslieť koho a prečo volil v posledných voľbách keď bola epidémia už známa.
Rôzne skupiny majú totiž na riešenie rôzne pohľady.
Epidemiológovia vidia len počty nakazených. Vzhľadom na spôsob prenosu by preto zakázali aktivity kde prichádzajú ľudia do kontaktu s ľuďmi mimo spoločnej domácnosti. Tj volili by úplný lockdown.
Ekonómovia vidia len hospodárske škody a epidemiológom vyškrtajú zatváranie obchodu a priemyselnej výroby či dochádzanie do práce. Sociológovia zas povedia, že ľudia nemôžu dodržiavať opatrenia dlho tak by mali byť mierne a krátke a treba aj šport aj kultúru aj výlety do prírody či dovolenky. Politici zas chcú aby im neklesala popularita a ich jedinou túžbou je udržať sa pri moci na čo potrebujú zvaliť zodpovednosť na niekoho iného a ustupovať populisticky tam, kde FB davy najviac kričia.
Výsledkom sú kompromisy a obmedzenia ktoré majú kopu výnimiek, často sa menia a ľudia ich aj tak masovo porušujú. Nakoniec budú aj ekonomické aj zdravotné škody lebo opatrenia ktoré by ich mohli odvrátiť ľudia nie sú ochotní prijať.
Najúčinnejšie sú logicky obmedzenia aktivít kde je v tesnom kontakte veľa ľudí po dlhší čas. Alebo tie kde je predpoklad že by sa hygienické opatrenia nedarilo dodržiavať.
Samozrejme je aj na ľuďoch ako si zrátajú vlastné riziko. Ale tam je potrebné na rovinu povedať, že riziko horšieho priebehu je aj rizikom, že sa o vás v preplnenej nemocnici nebude mať už kto postarať a to nie len v prípade kovidu.
Pomaly sa presúvame miernou verziou lockdownu ktorý vlastne ani lockdownom nie je. Len miernym a tažko kontrolovateľným obmedzením.
Školy sa boria s dištančným vyučovaním a darí sa im rôzne. Tu by hádam bolo rozumné uvažovať vyhlásiť rovno mesačné prazdniny ktoré by boli na úkor tých v lete. Už dnes je jasné že do Vianoc škola nebude a dištančné štúdium funguje ako-kde. Aj naša RTVS by konečne mala uvažovať že na svojich 3 kanáloch prinesie a MŠ v spolupráci s najlepšími učiteľmi pripraví nejaký reálne použiteľný vzdelávací program na podporu dištančného vzdelávania aspoň tých hlavných predmetov. Aspoň teraz by si RTVS splnila svoju verejnoprávnu funkciu a ani by to veľa nestálo.
Tanečné kluby, diskotéky, bary a pivárne kde ľudia primárne chodia kôli socializácii majú smolu minimálne do jari a tam je to už len na nejakú formu štatnej podpory ( napr ale taký bufet kde sa pôjdete len najesť a do 30 minút odídete určite je rizikom menším a treba násť spôsob ako by mohli fungovať.)
Hromadná doprava , či už letecká, vlaky , autobusy alebo MHD je pravdepodobne dosť problematická hoc aj nevyhnutná. Nech Grétu aj roztrhne ale teraz je treba podporiť dopravu individuálnu a to napr. aj dotáciami na kúpu automobilu. Nech mi nikto nehovorí že v natrieskanom autobuse kde je hlava na hlave je to bezpečné. Lebo nie je, len sa s tým tažko dá niečo robiť.
Veľké predajne kde za deň príde veľa ľudí (logické by bolo obmedziť všetky hyper a super markety, a nechať len malé predajne, ale malých lokálnych predajní je už nedostatok) . Supermarkety ale majú hody a možno by im prospela diéta v podobe povinného zatvorenia v sobotu aj v nedeľu. Nakúpiť si možno aj počas týždňa a promenádovanie cez víkend v obchodných domoch je veru niečo nežiadúce. Premelú sa tam tisíce ľudí denne a ťažia z možnosti predaja aj nepotravinového sortimentu. Ľudia by aspoň podporili krachujúce domáce gastro namiesto zahraničných reťazcov a predavačky by si mohli aj trochu oddýchnuť.
Povinný home office všade kde je to teoreticky možné, ale naozaj povinný . Kde je možné zmeniť začiatky precovnej doby, stojí za to ich rozprestrieť tak, aby sa v doprave nevytvárali pravidelné špičky vždy ráno a popoludní.
Svet má aj horšie problémy ako kovid. Ten má len oveľa lepšiu publicitu. Možno aj kôli tomu, že nám až tak nevadia davy ľudí umierajúcich na banálne choroby kdesi ďaleko, ale odrazu prišlo niečo čo obmedzuje bohaté západné krajiny a ľudí , čo sa chcú zabávať, cestovať, študovať v zahraničí, či plniť si svoje podnikateľské sny, či sny o nekonečnom raste na úver a expanzii ktorú nič nezastaví. Veru zastaví, a nemusí to byť ani invázia mimozemšťanov či nejako výnimočne nebezpečná choroba. Svet sa asi z nasledujúcich pár mesiacov nepoučí ale možno sa trochu zmení a niekde možno aj k lepšiemu.
