Nevadí nám elektronika ani textil vyrobený kdesi veľmi ďaleko produkovaný takmer v otrockých podmienkach ktoré by aj na Slovensku každý považoval za neprijateľné. Hlavne že je to lacnejšie a je toho dosť. Veď ľudia tisíce kilometrov ďaleko pracujúci 16 hodín denne takmer celý týždeň sú z dohľadu. A svedomie si chlácholíme predstavou že veď to je pre nich dobré lebo aspoň majú prácu.
Blábolíme o ekológii a inovatívnych technológiách a svoj elektronický odpad posielame kdesi ďaleko do chudobných krajín vo viere že ako sme tej Zemi pomohli. A tam, ďaleko od nášho záujmu na tlejúcich haldách spáleného odpadu pobehujú malé deti zbierajúce použiteľné časti, v jedovatom dyme plnom chemikálií ktoré ich pomaly zabíjajú.
Zabili sme domáci priemysel kôli reguláciám a boju proti znečisteniu životného prostredia. Ale ten sa presunom do tretieho sveta nestal ekologickejším. Presunul sa len tam, kde sa na nejakú ekológiu zvysoka kašle a znečisťuje sa oveľa viac ako keby bola výroba pod dohľadom u nás.
Zabudli sme na to že nikde na zemi nie je dostatočne ďaleko aby sa nám to nemohlo vrátiť. Či už miernou predohrou spôsobenou rozvrátením globálneho dodávateľského reťazca v dôsledku pandémie alebo niečím ešte menej predvídateľným a to vojnovým konfliktom dvoch obrovských krajín hneď za našimi hranicami.
Počas pandémie každý čakal, že sa to skončí a všetko bude ako predtým lebo my to tak chceme a zvykli sme si na to. Zdá sa, že nič nebude ani zďaleka tak ako predtým. Namiesto predstavy, že všetko vyrobia kdesi ďaleko a privezú za pár dní alebo maximálne týždňov , sme mali začať riešiť, že skladovať dostatočné zásoby na výrobu nemusí byť až taký zlý nápad. Namiesto operatívneho zásobovania kamiónmi možno nastal čas pre niektoré výroby uvažovať aj o železničnej nákladnej doprave. A možno by ani potraviny tak nezdraželi kvôli cenám za dopravu , ak by sme v Bratislave nutne nepotrebovali jogurt zo Sabinova či syr z Michaloviec lebo práve preto musia kamióny pendlovať piatok-sviatok krížom cez celú krajinu a zapchávať už aj tak problematické cesty.
A v super-hyper markete by nemuseli byť v zime paradajky bez chute, vône a farby odkiaľsi zo skleníka na severe Európy vytápaného zemným plynom. A kôli dotáciám na ne, sa už u nás neoplatí pestovať klasickým spôsobom sezónnu zeleninu a poslední pestovatelia to vzdávajú. Možno keď ten plyn zdražie, znovu sa im to oplatí.
Ako karikatúru na globalizáciu si spomínam na jednu reportáž o úspechoch slovenského exportu kde istá firma vypravila vlakom zo Slovenska do Číny 736 ton kojeneckej vody v plastových fľašiach ... ( https://www.teraz.sk/ekonomika/slovenska-dojcenska-voda-mieri-vlakom/590685-clanok.html ) A to ešte museli byť vagóny špeciálne aby cestou po šírych stepiach nezmrzla a jej pokroková receptúra neutrpela.. Namiesto prevozu iba naozaj špeciálnych vecí nám priveľmi lacné energie dovolili prevážať hore dole po zemeguli tovary ktoré by najekologickejšie a najvýhodnejšie mali byť vyrobené blízko miesta spotreby a ich prevoz na 10 000 kilometrov by nikoho ani len nenapadol.
Globálna ekonomika sa stala závislá na lacnej energii a preprave surovín a výrobkov hore-dole. Pritom zdraženie energetických vstupov znamená len prispôsobiť sa tomu, že doprava nebude zanedbateľnou položkou a organizácia výroby sa musí prispôsobiť. Isto sa nedá za rok postaviť fabriku na výrobu mikročipov ale aj ich sústredenie na území Taiwanu sa nemusí ukázať veľmi rozumné lebo problémy hrozia dlhodobo aj tam.
Energetickú chudobu zatiaľ veru nevidno na poklese individuálnej automobilovej dopravy. Nízkonákladové aerolinky lákajú na 20 eurové letenky po Európe. Takto sa teda znižovanie závislosti neprejavuje a veru ani vykresľovaný drastický rast cien palív. Až raz ráno nebudú smerom na BA od Senca dopravné zápchy a po voľných cestách sa budú premávať diaľkové autobusy, potom uverím že energetická kríza mala dopad na správanie sa spotrebiteľov.
Keď hovoríme o 20 percentnom deficite pokrytia v prípade odstavenia dodávok, takýto výpadok sa ešte dá dosiahnuť vecou u nás nevídanou, a to je šetrením.
Teplo a energie pre domácnosti sú regulované, teoreticky je možné hovoriť aj o znížení DPH či dotácii. Zdroje peňazí.. napríklad zaviesť cestnú daň na osobné automobily v osobnom vlastníctve, keď už toľko bojujeme za ekológiu.
Lacná ropa a plyn fungovali ako stimulačná droga pre ekonomiku a prerušením dodávok hrozia veľké abstinenčné príznaky. Zodpovednosť však nesie ten kto nás na tú drogu nalákal a navykol, nie ten kto nás od nej chce odstaviť.
