Vrátime sa do veku uhlia ?

Pohodlnosť sa nám nevypláca. Závislosť od plynu je závislosťou od často prapodivných režimov s vlastnými záujmami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

V nie až tak vzdialenej minulosti si pamätáme ústredné či centrálne kotolne na uhlie. Všetci sa hnevali na dym, smog a kyslé dažde. Potom prišla masová plynofikácia a odrazu nebolo potrebné doviezť a skladovať uhlie. Všetko nahradila čistá a automatická technológia na plyn.

Akurát ten plyn bol z drvivej časti dovezený z preďalekých krajín na ktoré sme nemali ani nemáme nijaký dosah. Bolo to také pohodlné, plyn je oproti uhliu nepomerne čistejší a aj jeho ťažba je či už je ekologickejšia či ani nie, prebieha kdesi ďaleko kde nás to až tak netrápi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nemecko aj Rakúsko už pomaly začali riešiť dočasné obnovenie odstavených uhoľných elektrární. Takto sa v kríze vrátime o nejakých tých pár desaťročí dozadu. Uhlia je na svete oveľa viac ako plynu či ropy a aj tie zásoby sú rozložené pre nás príjemnejšie.

V čom spočíva výhoda zemného plynu?

Plyn , teda zemný plyn je v prevažnej miere plyn ktorý sa nazýva metán. Ak si pamätáte chémiu zo základnej školy, tak metán je prvý v rade uhľovodíkov ktoré sa volajú alkány ( podobne ste sa učili o alkénoch a alkínoch). Tie sa skladajú len z uhlíka (C) a vodíka (H). A ak na vás zanechalo vzdelávanie nejaké trvalé stopy , tak si budete pamätať aj postupnosť metán, etán, propán , bután, pentán, hexán, heptán, nonán , dekán... čo sú názvy pre postupne vzrastajúci počet atómov uhlíka v molekule v tomto prípade alkánu. Celá molekula pre alkány vyzerá takto C(n) H(2n+2) . Pre metán a teda zemný plyn je to CH4. Teda jeden uhlík a 4 atómy vodíka.

SkryťVypnúť reklamu

Pre spaľovanie má tento prvý uhľovodík jednu význačnú vlastnosť a to , že má najlepší pomer medzi vodíkom a uhlíkom v molekule. Na jeden uhlík ktorý sa horením premení na fuj. oxid uhličitý, pripadajú až 4 vodíky ktoré zhoria na neškodnú vodu.

Pri takom butáne ktorý je súčasťou LPG je to C4H10 teda na jeden uhlík pripadá len 2 a štvrť vodíka. Teda s tým čím je uhľovodík zložitejší a tie sú postupne také v kvapalných palivách z ropy ako je benzín a nafta, tak pri horení vzniká čoraz viac oxidu uhličitého. Preto je zemný plyn oveľa lepší pre životné prostredie ako LPG ( zmes propánu a butánu) alebo benzín, nafta či dokonca uhlie.

SkryťVypnúť reklamu

Do kvapalných a pevných uhľovodíkov sa navyše dostáva čoraz viac rôznych prímesí ktoré pri spaľovaní produkujú nežiadúce produkty. Teda zemný plyn je ( mimo vodíka) skrátka úplne top palivo. Akurát ho máme na SK veľmi málo v existujúcich ložiskách a všetko sa dováža z krajín ktoré sú si veľmi dobre vedomé akú moc má ich ruka na kohútiku so zemným plynom.

Nie v tak dávnych dobách sme používali aj iný plyn ktorý sa volal svietiplyn a ako názov napovedá , používal sa na svietenie v pouličných lampách či dokonca aj v domácnostiach. V Bratislave bola tiež plynáreň kde sa tento plyn vyrábal a mestské osvetlenie až do je ho plnej elektrifikácie používalo plynové lampy.

SkryťVypnúť reklamu

Svietiplyn sa vyrábal z uhlia v plynárňach napríklad tzv suchou destiláciou. Tj. uhlie sa bez prístupu vzduchu zahrievalo. Proces má rôzne modifikácie a výsledkom je zmes vodíka, metánu a oxidu uhoľnatého. Kôli obsahu oxidu uhoľnatého je svietiplyn jedovatý. Táto zmes obsahujúca aj menšie množstvo iných plynov horí žltým plameňom ktorý bol vhodný pre osvetlenie.

Aj toľko diskutovaný vodík sa technicky vyrába s použitím uhlia a to tak, že sa voda rozkladá, tzv redukuje uhlíkom vo forme rozžeraveného koksu cez ktorý sa púšťa vodná para. Na vstupe máme v ideálnom prípade C a H2O a z toho nám postupne vznikne CO2 a H2. Teda vodík sme "oslobodili" od kyslíka tým, že sme kyslík naviazali na uhlík z koksu. Pritom sme museli dodať energiu a úplne neekologicky nám vzniklo CO2. Takto produkovaný vodík teda nie je až tak super. Vodík sa podobne dá získať redukciou aj zo zemného plynu, čo nám otázku zemného plynu teda nerieši.

Technicky je teda možné vyrobiť z uhlia plynné palivo ktoré sa dá použiť na vykurovanie, akurát to nie je dvakrát ekologické a oxid uhoľnatý si zrejme potrubím do bytov a domov rozvádzať nechceme.

Existuje aj tzv podzemné splyňovanie uhlia. To je proces keď na výrobu plynu uhlie neťažíme a nedávame do nejakého výrobného zariadenia ale uhlie sa technicky zapáli rovno pod zemou s určitými prídavkami, napr vodnej pary k reakcii pri ktorej vznikne vodík, metán či oxid uhoľnatý dôjde pod zemou. Ušetrí sa tým ťažba ale krik ekológov by bol asi nezmerný.

Z uhlia sa dá vyrobiť aj benzín. Robili to v Nemecku počas 2. sv. vojny a neskôr v Juhoafrickej republike kôli embargu na ropu ktoré na nich vyhlásili kôli politike apartheidu.

Nie je teda technicky nemožné vyrobiť plynné palivá čí náhradu benzínu z dostupného uhlia. Je to ale drahšie a oveľa menej zelené ako zemný plyn ktorý ide hotový zo zeme. Zrejme by to bolo ale oveľa ekologickejšie ako začať znovu používať domáce kotly na uhlie či drevo.

Existuje ešte jedna reakcia na povojnový nedostatok benzínu. Boli to malé generátory tzv drevoplynu ktoré boli pripojené ku klasickým benzínovým motorom áut, takto v časoch nedostatku jazdili či už osobné alebo nákladné autá alebo aj autobusy. Takýto generátor používal produkty tepelného rozkladu dreva na výrobu plynu podobného zloženia ako svietiplyn, tj vodík, metán a oxid uhoľnatý.

auto na drevoplyn
auto na drevoplyn (zdroj: Wikipedia, unknown)

Takže všetko tu už raz bolo a do času keď bude bratislavská MHD musieť chodiť na drevoplyn máme ešte ďaleko.

Na Slovensku máme aj dve pôvodne veľké toho času veľmi obmedzené tepelné elektrárne. Jedna je v Novákoch a druhá vo Vojanoch.

Nováky spaľujú domáce hnedé uhlie.

Vojany boli svojho času najväčšou tepelnou elektrárňou v bývalom Československu s celkovým plánovaným výkonom 1320 MW a fungovali na čierne uhlie z ukrajinského Donbasu. Posledné roky fungovali dva bloky po 110 MW a mala sa tam spaľovať aj štiepka a tzv Tuhé Druhotné Palivá, tj fakticky horľavý odpad. Tieto dva bloky by mali fungovať aj dnes a hádam pre nedostatok elektriny a jej vyššiu cenu sa vo výrobe bude pokračovať aj napriek plánovanému ukončeniu výroby elektriny z pevných palív.

Onedlho tu máme 3. blok v Jadrovej elektrárni Mochovce ktorý je vraj hotový a čaká na spustenie a rozostavaný je aj 4 blok.

Ak na to príde tak spálime aj kosodrevinu z Tatier a zavedieme parné lokomotívy ... lebo stačí len náznak kolapsu pohodlia a ekológia pôjde veru bokom.

Matúš Lazúr

Matúš Lazúr

Bloger 
  • Počet článkov:  121
  •  | 
  • Páči sa:  504x

Dokážem usedavo ležať. Zoznam autorových rubrík:  AustráliaMalajziaSúkromnéNezaradenéVeda a technikaO dobe kovidovej

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu