Čistou zemou sa v čiernom tichu pomaly na kolenách posúva biely slepec Chronos. Zem je taká čistá preto, aby bolo lepšie vidno. Všetko je také tiché, aby bolo lepšie počuť. - Zrnká piesku padajúce na zem z rúk Chronosa.
Čas nezastavíš. Je stále nad tebou a v tebe. Keď si nájdeš čas na stíšenie, začuješ v uchu z veľkej diaľky akoby šum morského príboja. No je to len zvuk padajúcich zrniek piesku z veľkých presýpacích hodín nášho života. Nikdy nevieme, koľko piesku nám ešte ostáva. Vie to len slepý Chronos. A ten mlčí.
Keď sa v júli konal v talianskom meste Cividale del Friuli prestížny medzinárodný divadelný festival Mittelfest, zo Slovenska bolo pozvané len jedno divadlo. Divadlo Alexandra Duchnoviča z Prešova.
Organizátorom ponúklo na výber tri hry zo svojho repertoáru. Vybrali si jednu. Odohrali ju v jednom z miestnych kostolov. A zožala úspech. Citlivo zahraná La Musica Karola Horáka v réžii Rastislava Balleka.
Karol Horák (1943) pôsobí ako vysokoškolský profesor na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Ako organizátor, autor, dramaturg a režisér vysokoškolského divadla má za sebou už 43 ročníkov vysokoškolského festivalu umeleckej tvorivosti Akademický Prešov.
Do slovenskej drámy vstúpil začiatkom sedemdesiatych rokov. Pre jeho drámu je príznačná antikonvenčnosť, experimentátorstvo a úsilie o metaforicko-alegorické vyjadrovanie. Svojou tvorbou vychádza v ústrety náročnému divákovi. Divákovi, ktorý rád prijíma výzvy na vzájomné stretnutie sa v umeleckom dialógu, kde je všetko otvorené.
La Musicu plnú symbolov a metafor môžete zažiť v komorných priestoroch Malej scény prešovského DAD-u. Pred sebou máte len jedno piano. Piano, ktoré mučí. Piano, ktoré dostáva do extázy. Klavír, na ktorom vznikne život. Ten istý klavír ako hrob. A ako mnoho iného. Okrem toho aj husle. A slák, ktorý reže život na malé kúsky. A hudba. A k tomu ešte aj niečo viac. Ešte aj La Musica. La Musica, ktorá nielenže dokáže pozdvihnúť ducha, ale aj la Musica, ktorá je symbolom tragédie jednej rodiny. Jednej za všetky.
V tomto citlivom metafyzicky ladenom predstavení v pomyselných tónoch hudby predvedú svoje herecké umenie Vasiľ Rusiňák ako Otec fanaticky posadnutý la Musicou. Otec prežíva vlastnú tragédiu. Ako dokaličený jednoruký človek chce všetky svoje sny a túžby realizovať v živote Dievčaťa – svojej dcéry hranej Vladimírou Brehovou. Ľudmila Lukačíková (Matka) sa mu nedokáže postaviť. V konečnom dôsledku jej nedokáže ani pomôcť príliš ľudská láska s Eugenom Libezňukom (Zať). Okolo symbolickej rodiny sa plazí tmou Ľubomír Mindoš (Chronos). Zjaví sa vždy nečakane.
S hudbou sa stretávame dennodenne. Hudba a la Musica nie je to isté. La Musica je niečo viac. Za ňou treba prísť. A vnímať ju citlivo. Srdcom aj rozumom. La Musica je v nás. A prechádza dejinami.
