Uvedením hry Ferka Urbánka Škriatok 30. januára 1944 sa v budove Mestského divadla v Prešove začal písať jeden dlhý divadelný príbeh, ktorého nositeľom je až do dnešných dní Divadlo Jonáša Záborského, ktoré v minulom roku oslávilo 65. výročie svojej existencie.
Pri príležitosti svojich narodenín pripravili pre svojich divákov komédiu o narodení. Hru Jana Antona Pitínského Betlehem, v ktorej sa predstavil umelecký súbor DJZ v kompletnom zložení. A tak môže prešovský divák v komornom prostredí prežívať v netradičnom scénickom riešení (priamo na javisku veľkej scény, na otáčajúcej sa divadelnej točni) nielen príbeh hrdinov z Betlehema spred 2000 rokov, ale cez prítomnosť všetkých 26 hercov a na pozadí výročia divadla, môže prepájať s týmto biblickým príbehom aj príbehy jednotlivých hercov a postáv, ktoré v DJZ stvárnili a stvárňujú... Takto sa dostáva do čarovného divadelného sveta, ktorý sa otáča okolo neho, nad hlavou hviezdy a medzi nimi vyniká práve tá samoľúba betlehemská „star“, ktorá nás volá späť k maštaľke, späť do hry Betlehem a neustále opakuje svoj song – Aleluja, už som tu ja!
Jan Antonín Pitínsky je veľký český mystifikátor samého seba. Čítať jeho vlastný životopis (podpísaný F. M. D.), ktorý sa začína rok po jeho skutočnom narodení (1955), je fascinujúci zážitok, ktorý vyplýva z vynikajúcej duchaplnej recesie, ktorou poprepletal svoje fiktívne osudy. Za všetko vyberieme aspoň jednu vetu zo záveru – všetky jeho práce boli preložené do všetkých svetových jazykov. Vrcholom je jeho (rovnako fiktívna) smrť – pri tanečnom maratóne v Bout de Souffle v severovýchodnom Francúzsku v roku 1993.
Napriek tomu, že Pitínského diváci poznajú predovšetkým ako veľkého experimentátora, táto hra je možno až priveľmi tradičná a jasná. Možno je to preto, že v tomto zložitom a náročnom svete sa potrebujeme vrátiť k tomu jednoduchému príbehu, ktorý začal v betlehemskej maštaľke. K tomu príbehu, ktorý vráti poriadok a dá zmysel všetkým našim osobným príbehom.
Betlehem v DJZ je moderne prerozprávaný biblický príbeh, ktorý režijne naštudoval uznávaný český scénograf Marek Zákostelecký. Ten sa postaral o divácky zážitok práve aj umiestnením divákov na javiskovú točňu a vytvorením rôznych scén rozložených do kruhu. A sedemdesiat či osemdesiat divákov (viac točňa neunesie) len sedí a necháva sa otáčať medzi Slovenskom a Palestínou, medzi Betlehemom a Jeruzalemom, medzi palácom a horami, stretáva anjelov, Herodesa, koledníkov, pastierov,... Betlehem je hra, kde sa stretávajú všetci herci a spoločne vytvárajú celkový umelecký dojem z predstavenia, ktoré vás naplní pokojom Vianoc.
Rád by som však vyzdvihol postavu Rozprávača (Jožo Stražan), ktorý rámcuje celé predstavenie a práve v jeho láskavo vznešených prehovoroch azda najkrajšie vyniká Pitínského vonkajšia i vnútorná poézia slova i myšlienky v skvelom preklade Ľubomíra Feldeka. Divákovi ostane v duši znieť minimálne to majestátne rozprávané – tak sa to píše v Biblii, tak sa to píše v Písme svätom.
Sugestívna scéna Herodesa (Silvester Matula) a Diabla (Valéria Fürješová) pripomenie rovnako výborne herecky stvárnené postavy z úspešného muzikálu František z Assisi (Sultán, resp. Smrť) a patrí nesporne k vrcholom celého predstavenia. Jeho sila však nie je v príbehu, ktorý všetci dôverne poznáme. Betlehem je predovšetkým hudobno-výtvarná scénická koláž, kde si každý člen umeleckého súboru nájde ten svoj okamih vyniknutia. A divák? Tomu DJZ ponúka Vianoce po celý rok!
Ty, čo si nikdy neplakal. Ty, čo sa nevieš ani smiať. Aj ty sa pridaj k nám a poď sa s nami pozerať!
