Osudy jednoduchého chlapca počas tridsaťročnej vojny opisuje svojho času veľmi obľúbený román Hansa J. Ch. von Grimmelshausena Dobrodružný Simplicius Simplicissimus čiže Životopis podivného vaganta (1662). Prenasledovanie žoldniermi ho privedie k cestovaniu, a to samozrejme k mnohým útrapám, ale i veselým zážitkom a dobrodružstvám, aby sa nakoniec hlavný hrdina uchýlil do ústrania.
Práve tento román poslúžil ako vzor pri napísaní nemeckej dobrodružnej prózy pripisovanej Danielovi Speerovi Uhorský Simplicissimus (Ungarischer Simplicissimus, 1683). Toto autobiografické rozprávanie vychádza z dokumentárnosti a približuje sa forme pikareskného románu a vo vtedajšej dobe rozšíreným šibalským príbehom. Ak chcete spoznať, čo všetko zažil na svojej ceste Horným Uhorskom v 17. storočí nemecký Simplicissimus, musíte sa začítať do tejto obsiahlej knihy a hľadať v nej to svoje mesto, tú svoju obec, či sa hlavný hrdina nezastavil náhodou aj v nej a s napätím čakať, aké príhody tam zažil.
Alebo máte ešte aj druhú možnosť. Prísť do Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove na predstavenie Princove halušky alebo Uhorský Simplicissimus. Próza Daniela Speera sa stala podkladom pre úpravu a dramatizáciu Simplicissimových zážitkov, na ktorú sa podujal Vasiľ Turok. Z celého románu si vybral len tie časti, ktoré sa týkajú jeho cesty zo Spiša na Šariš (Kežmarok, Levoča, Sabinov, Prešov, Bardejov) a pre divákov pripravil veselé a ľahké predstavenie, pri ktorom si divák dobre oddýchne.
Hlavnej úlohy Simplicissima, ktorý je Slovenskom a predovšetkým jeho obyvateľmi každým dňom stále viac zaskočený a vždy viac mu nerozumie, sa výborne zhostil Eugen Libezňuk. Predstavenie začína jeho privítaním na našom území, kde stretá pohostinný a dobrosrdečný slovenský holubičí (v predstavení často vystupujúci ako rusínsky) ľud... ktorý ho v noci úplne ozbíja a okradne. Ak chce prežiť, neostáva mu nič iné len striedať zamestnania, ktoré sa mu pritrafia do cesty. Ani v jednom z rozličných dôvodov nemôže vydržať dlhšie, a preto uteká - teda cestuje ďalej. A zažíva stále viac dobrodružstiev! Stretáva baču a valachov. Slúži u mešťanostu. Živí sa ako domáci učiteľ hudby. Horko-ťažko utečie pred sobášom. Je prepadnutý zbojníkmi. Stane sa jedným z nich. Ledva unikne zlapaniu žandármi. Pozoruje súd a popravu bývalých kumpánov. A ešte mnoho iného okoreného nenáročným humorom a láskavo-ironickým pohľadom na náš ľud. Slovenský ľud (len?) 17. storočia. Uhorský Simplicissimus v prešovskom DAD-e.
A prečo Princove halušky? Všade, kde príde biedny Simplicissimus, všade ho vítajú len jedným – bryndzovými haluškami, žinčicou a slivovicou. Nechce uraziť hostiteľov, a preto vždy musí nasilu zjesť jedlo, ktoré je preňho ako Nemca absolútne nechutné. Nečudujme sa preto, že vždy rezignuje s nešťastným výrazom v tvári a s nemeckým prízvukom lámavo hovorí – už zase princove halušky, šinčica i slivovica...?
