Naoko nezmyselné, dlhé a nudné dialógy o sylogizme na tému, koľko nôh môže mať logicky mačka. A mesto, cez ktoré prebehol nosorožec. S jedným rohom alebo s dvomi? Teda africký alebo ázijský? Je to podstatné? Stalo sa vôbec niečo?! Zabil jednu mačku. S koľkými nohami? Bol to vôbec nosorožec?! Nič sa nestalo, veď ďalej sa už nič nedeje. Problémom je iba mŕtva mačka. Určite to bol len klam. Nosorožec v meste? Vidiny! Halucinácie! Čo nechceme, to nie je, ani nebolo. Nič sa nestalo, nič sa nedeje. Nikto nosorožca nevidel, nikto o ňom nič nepočul. Výmysly! Aj keby, čo to je jeden nosorožec?! - Nič sa nedeje aj vtedy, keď na svete ostáva posledný človek. Na svete plnom nosorožcov.
Príbeh, ktorý fascinuje. Dráma, ktorá vyvoláva zimomriavky. Hlboké myšlienky, ktoré prinášajú pocit zvláštneho absurdna. Smiešneho, ale aj tragicky smutného zároveň. Apokalyptická dráma o svete konformizmu a stádovitosti nás varuje pred postupnou premenou ľudí na nosorožcov. Varuje nás pred totalitou stáda a masovým odľudšťovaním. Núti nás premýšľať nad naoko nezmyselnými replikami postáv.
„Ako by som chcel mať tvrdú kožu a takú kúzelne tmavozelenú, ako majú oni. Aký je krásny ten ich spev! Trochu drsný, ale má svoj pôvab. Keby som to vedel tak ako oni!“
Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove nepodlieza latku, ponižujúco sa nevnucuje divákovi a stále prichádza s umelecky hodnotnými inscenáciami. Ináč tomu nie je ani pri tragikomickej absurdnej dráme Nosorožec od Eugéna Ionesca, slávneho rumunsko-francúzskeho dramatika. Napriek tomu, že táto hra bola napísaná v roku 1959, na svojej aktuálnosti nestratí zrejme nikdy, lebo vždy sa nájde niekto, kto sa bude snažiť vytvoriť z ľudí tupé stádo konformných volov, alebo ionescovsky – nosorožcov.
„Nie som dosť uvedomelý. Mal som ísť s dobou. Už je neskoro. Som ohava, som ohava! Nikdy zo mňa nebude nosorožec, nikdy. Už sa nezmením. A tak by som chcel, tak by som veľmi chcel, ale nemôžem. Už sa nemôžem na seba pozerať. Hanbím sa. Aký som škaredý! Beda tomu, kto si uchoval originalitu! No čo! Budem sa brániť proti celému svetu, proti celému svetu sa budem brániť! Som posledný človek a zostanem ním až do konca. Nevzdám sa!“
Prekážky, ktoré ponúka text hry a zároveň možnosti, ktoré ponúka herecký súbor, sa stali ideálnou kombináciou pre hosťujúceho režiséra Rastislava Balleka, aby s Nosorožcom prišiel práve do prešovského DAD-u, ktoré sa ako prvé na Slovensku postavilo tvárou v tvár tejto náročnej hre. V hlavných úlohách Ľubomír Mindoš ako životom blúdiaci a hľadajúci Bérenger a Eugen Libezňuk ako racionálny pragmatik Jean. Kto zvíťazí? Kto ostane posledným človekom?
