Čo má robiť človek? Môže zmeniť tento svet? Môže vôbec urobiť niečo, čo by malo zmysel? - Môže začať hľadať vlastnú, skutočnú slobodu. Oslobodiť sa od tohto sveta a žiť vo vlastnej slobode, vo vlastnom slobodnom svete. Spoznať slobodu ako nevyhnutnosť docenenia daru života.
Bosý svätec z Assisi kráča ľudskou kultúrou už celé storočia. Je možné obísť ho. Ale nie je možné nestretnúť sa s ním. (Milan Rúfus)
Keď Divadlo Jonáša Záborského prinieslo v svetovej premiére muzikál František z Assisi, určite netušilo, aký veľký ohlas vzbudí a akého veľkého úspechu sa dočká. Len v samotnom Prešove má za sebou vyše 100 repríz, z ktorých väčšina bola vypredaná a každá končila dlhým standing ovations. Autor libreta a režisér Martin Kákoš, skladateľ Gabo Dušík, textár Martin Sarvaš a choreograf Jaroslav Moravčík odviedli skutočne dobrú prácu a nedávno sa mohli tešiť z uvedenia tohto muzikálu aj na menšom javisku Novej scény v Bratislave.
Bosá noha boľavá po kameni kráča. Duša plná pokoja nad telom sa vznáša. Hlad a mráz nás očistí, smäd nám dáva krídla. V mojej reči žiadny jed, sám som si to vybral. Na kraj sveta musím ísť, aj z kože sa zvlečiem. Pred vlastným zlým obrazom verím, že utečiem. Priateľu, mne bolo zle z priazne mestských slečien. Osud za mňa rozhodol, rád tento kríž vlečiem. Od priekopy k priekope tackal som sa nocou. Myslel, že mi patrí svet, opájal sa mocou. Teraz údy slabé mám, ale srdce svieti. Tam za žitia podstatou aj bez krídel letím.
Divadelne prerozprávaný príbeh Františka z Assisi má jedno šťastie. Akokoľvek absurdne to znie, ale odolal pokušeniu náboženstva (a katechetizmu) a ponúka nám čistý príbeh človeka, ktorý hľadá slobodu, šťastie, pokoj - Boha. Ktorý hľadá život, ktorý stojí za to žiť.
Františkov príbeh je rozprávaním o človeku, ktorý sa vzoprel dobovým konvenciám a neústupčivo šiel za svojím vznešeným cieľom. To je nosný stĺp predstavenia, okolo ktorého sa ako vinič obtáča romantický príbeh lásky Františka a Kláry, ktorá sa neskôr rozhodne Františka nasledovať. Sprievodcom na Františkovej ceste k slobode je brat Lev, ktorý vie v správnej chvíli odľahčiť tému tohto výborného trojhodinového muzikálu.
Pozadím deja je taliansky stredovek so všetkým, čo k tomu patrí. Veselý karneval v rozmarnom Assisi, krátka vojna s Perugiou, zlatom a pýchou oslepujúci Vatikán, ale aj samota, prostota a chudoba Porciunkuly. Mimoriadne vydareným a divácky veľmi vďačným bonusom je krátky exotický exkurz do Orientu s križiackou výpravou a návštevou u sultána. Vrcholiaci záver muzikálu prináša Františkov výstup na horu La Verna, kde prijíma na svoje telo stigmy, a pokračuje až po Františkovu smrť, ktorá zanecháva ľudí pred jednoduchou voľbou – vybrať si cestu k slobode alebo zostať otrokom tohto sveta.
Môj ľud nepozná vína chuť, no tvoja skromnosť mrazí. Ver čudný smer má tvoja púť, snáď ťa to neurazí. U nás čas odriekania, vždy strieda čas radosti. Múdri sa jej nebránia a myslia aj na hostí. Hľaď na tie plody života – ovocie, káva, ženy. To pozemská je istota, to ťažko niekto zmení. Kresťan, kto ti veriť má. Blázon, kto ti veriť má. Ty nahý chceš ísť po zemi, by každý klopil zraky. Že zostalo mu na šaty a nepočíta vtáky. Seba trestal za hriechy, čo spáchali tí druhí. To nezdá sa mi úprimné ni na okamih púhy. Mojim ženám nevidno tvár, no netúžim po iných. Veď žijem s každou, čo mám rád. A bez pocitu viny. Kresťan, kto ti veriť má. Blázon, kto ti veriť má.
V prešovskom prevedení alternujú hlavnú postavu Františka Marek Geišberg a Miroslav Bodoki. Na Klárin krásny hlas a melódiu piesne Dnes nie vám nedajú zabudnúť Ľudmila Dutková a Stanislava Pázmányová. Úlohy brata Leva sa dobre zhostil Boris Srník. Pôsobivé tiene vytvárajú Závisť, Chamtivosť a Pomsta spolu s Čiernym rytierom (Martin Hudec/Štefan Hundža). Oproti nim stojí Žobrák (Filip Lenárth/Jozef Čmilanský) a Chudoba, Cnosť a Láska. Ďalšie postavy, ktoré určite upútajú sú Smrť (Valéria Fürješová), Sultán (Silvester Matula), či Františkov otec (Dušan Brandys).
František z Assisi ponúka svojim divákom čosi viac ako bežné divadelné predstavenie, alebo aj iné muzikály. Pridanou a netradičnou hodnotou sú chvíle úprimného dojatia a určitá katarzia, ktorú dovolí zažiť vnímavému a otvorenému divákovi, ktorý prichádza na Františka bez (neodôvodnených) predsudkov. Skrýva v sebe akúsi silu, ktorá dokáže povzbudiť človeka a upriamiť jeho zrak nahor a do hĺbky. Bezpochyby najlepšie je však tento netradičný divadelný zážitok premeniť na vlastnú skúsenosť a zažiť ho naživo spolu s účinkujúcimi.
Zázrak v nás je most nad priepasťou. Núti nás jak stromy rásť. Neplatí, že oheň nezhasol, keď prestáva horieť v nás. Zázrak v nás, tie kvapky zblúdilé, v rieky prúd len sám zmeníš. Čierny dážď jej brehy podmyje, miesto búrky príde tíš. Zázrak v nás je bolesť priznaná, je to čistý tón pre nečistých. Svetla lúč navzdory temnotám, pravda dávna z knihy kníh. Zázrak v nás, milenci v objatí, dobré a zlé tu zápasí. Snáď aj nás v to lepšie obráti, požiar zášte zahasí. Zázrak, zázrak, zázrak, zázrak v nás. Čítať sa dá odkaz tým, čo práve blúdia. Nie je to hriech, smieme túžiť, byť lepší ľudia. Nájde cieľ, kto má v sebe sám tichú vieru úprimnú.
