Konformista Alberta Moraviu z roku 1961. Byť sám sebou - bezpochybypopulárne heslo používané toľkokrát, že sa zmenilo na frázu bez akejkoľvekvýpovednej hodnoty. Každý chce byť nezávislý a neohrozený. Jedinečný.Absolútny. V skutočnosti väčšina ľudí chce byť ako iní. Alebo možno eštelepšie - len nechcú byť iní ako ostatní. Nonkonformita v sebe nesiepriveľa nebezpečenstva a rizika. Kto vytŕča z davu, prídeo hlavu. Masa je istota. Dav nemá otázky. Všetko je jasné a čisté.
Marcello Clerici v sebe nesie traumatické obrazy z detstva, ktorého prenasledujú celý život a usmerňujú jeho konanie. Stretnuties exkomunikovaným homosexuálnym kňazom Linom, a predovšetkým jeho vražda,sú veci, ktorým sa nedokáže postaviť čelom. Sú to veci, ktoré ho nahlodávajúzvnútra, no on sa ich rozhodne riešiť zvonku - chce byť normálny, teda ako iní. Jeho túžba po normálnosti ho privádza domanželstva bez lásky. Rovnako sa správa aj v lojalite voči Mussoliniho režimu a v práci- ako tajný policajný agent prijíma misiu do Paríža, aby zneškodnil významnéhoexilového vodcu antifašistického odboja. Ako zámienka mu slúži svadobná cestas prostou Giuliou, ktorá sa hneď v prvú noc priznávak homosexuálnym skúsenostiam. Vrcholom je spoznanie Liny - manželkyčloveka, ktorého má zabiť. Pravý zážitok lásky k Line strieda hrôzaz odhalenia jej homosexuálnych sklonov a vášne k jeho manželke.
Prízrak z detstva ho prenasleduje neustále. Marcello sa s ním nevievyrovnať. Únik hľadá v normálnosti.Moravia precízne a detailne podrobuje konanie človeka práve optike snahyo normálnosť. Marcello sa celý život bál stať samým sebou. Po páde fašizmuv Taliansku spoznáva, že jeho cesta k normálnosti skrachovala. Človekmusí byť vždy sám sebou. Niečo ako normálnosť jestvuje vždy len na krátky čas.Ide o to, ako sa človek vyrovná s hľadaním vlastného Ja. Či sa staneosobnosťou alebo karikatúrou. Marcello sa v svojej úprimnosti staltragickou osobnosťou. Nenašiel pokoj, lebo ho hľadal na nesprávnom mieste. A donešťastia priviedol aj ďalších ľudí.
Judáš sa obesil, alebo aspoňzavládlo presvedčenie, že sa nemôže neobesiť, lebo tí, čo mu poradili a ajzaplatili zradu, nemali potom odvahu podporiť ho a ospravedlniť; zatiaľ čoon sa rozhodne nezabije a ani neprepadne zúfalstvu, pretože za ním...videl, ako masy zhromaždené na námestiach nadšene tlieskajú tomu, kto muvydával rozkazy, a teda zároveň ospravedlňujú jeho, ktorý ich plnil.
Štefan Žáry vydal v roku 1944 básnickú zbierku Stigmatizovaný vek.Neexistuje človek, ktorý by si so sebou neniesol v živote nejaké zranenia.To už je tragika a nešťastie našej doby. Každý sa s tým musí vyrovnaťsám. Každý musí nájsť samého seba. Preto by sme mali byť všetci aspoň trochunonkonformní. Hľadanie samého seba skrýva riziko nepoznaného. Ísť tam, kde idúvšetci, je istota. Napriek tomu je dobré nebáť sa a vedieť aj niečovsadiť. Kto nevsádza, ten nevyhráva.
