Keď som sa ešte dvakrát presvedčila, že syn sa naozaj USMIEVA a mne sa nesníva, začala som primerané vysvetľovanie vtedy štvorročnému synovi. Musím priznať, že som ako „správna mama“ chcela zahájiť celkom slušný výsluch, ale nakoniec som tento úmysel vzdala.
Svoje vysvetľovanie som začala potvrdením, že je Cigán, za čo som si vyslúžila široký, spokojný úsmev a pusu na líce :-). Postupne som prešla kultúrou a tradíciou. Marek ma pozorne sledoval a horlivo prikyvoval (bol na zjedenie...) a keď som sa dostala k bodu jazyk, tak ma prekvapil pripomienkou: „ Hm, aj babička hovorí tak inak, že? Už som ju počul hovoriť inak, po indicky.“ Síce som nevedela, odkiaľ to má (pochybujem, že moja mama vôbec vie, že pôvod jazyka máme v hinduičtine), ale trafil sa... No a keď prišla otázka: „Mama, a ako kamaráti odhalili, že som Cigán?“, prešla som k farbe pleti...
Vysvetlila som mu, že niektorí Cigáni sú viacej hnedí a niektorí menej hnedí a súvisí to s indickým pôvodom a množstvom „farbičky“ v pokožke, ktorá to celé spôsobuje. Zdalo sa, že to chápe a tak som nakoniec dodala, že má skvelých kamarátov a kedykoľvek ich k nám môže pozvať. Marek sa na chvíľku zamyslel a potom sa utekal pozrieť do zrkadla. Na to sa striedavo chvíľku pozeral na mňa a do zrkadla a opäť na mňa a opäť do zrkadla...
Asi po piatich minútach „dôkladného“ pozorovania svojho odrazu v zrkadle a mňa, sebavedome zahlásil: „Mami, to ti teda poviem, Ty si ale poriadna Cigánka...“ Prekvapenej mi chvíľku trvalo, kým mi to došlo... Marek narážal na moju, o pár stupňov tmavšiu, pokožku od tej jeho... :-))))
Ešte v ten večer sme prišli k mojej mame a syn sa rovno od dverí s vážnou tvárou spýtal: „Babička, a Ty si vôbec vedela, že si Cigánka??? Lebo ja som Cigán.“...
Nuž, takto zábavne sa môj syn zoznámil so svojim pôvodom. Myslím, že fakt mal super kamarátov, keď s tou „novinkou“ prišiel taký vytešený. Ten jeho entuziazmus mu zostal, aj keď tých zábavných historiek spojených s jeho pôvodom až tak veľa nie je. A dúfam, že aj mojej dcére. A to aj napriek tomu, že také šťastie na kamarátov nemá....Inak by sa ma pred dvomi týždňami nespýtala: „Mami, myslíš, že keby som mala belšiu mamu, tak by mi spolužiaci nenadávali do cigánskych opíc?“
