Janette Maziniová
Keď svetlo nie je všetko...
Áno, som nepoučiteľná. Niektorí by povedali, že naivná idealistka. A možno majú pravdu - nepopieram. Veď aj takých treba...
Ľudia o mne tvrdia, že v telefóne vyzerám vyššia....:-). Zoznam autorových rubrík: z môjho života, Timko, o nás..., ľudia okolo mňa, Buď BIG B/S, Súkromné, Nezaradené
Áno, som nepoučiteľná. Niektorí by povedali, že naivná idealistka. A možno majú pravdu - nepopieram. Veď aj takých treba...
Presne som vedela, akú atmosféru chcem vytvoriť. Aké princípy uplatňovať. Veď už mám niečo za sebou. A - iné veci som zvládla, tak prečo nie aj toto... ?
Konečne som pochopila, ako veľmi som si s mamkou podobná. Smutné, že som si to uvedomila až po toľkých rokoch a len vďaka impulzívnej myšlienke urobiť moju mamku Živou knihou.
Keď som ho písala, celkom som sa tešila, že sa nemusím v sebe až tak babrať. Veď som už toho popísala na blogu dosť, aby si ľudia poskladali mozaiku aj bez omáčky naokolo. No pochopila som, že ak chcem, aby ľudia skutočne videli napísané, vŕtať sa v sebe musím...
Už som takmer zabudla, čím všetkým som kedysi prešla...A hoci by som mala byť pripravená na hocičo, o takejto situácii sa mi naozaj ani len nesnívalo. Človek naozaj nikdy nevie koho, kedy, a pri akej príležitosti, stretne...
Vraj, čo na to hovorím. Na správy, články, reportáže, rozhovory, reakcie, v ktorých už týždeň odznieva stále to isté. V mnohých v podstate útočia aj na mňa. Po dlhom čase sa mi opäť chce vyceriť zuby. A zavrčať...
Niekedy človek urobí niečo, o čom nerád rozpráva. Vie, že to musel urobiť, no bojí sa reakcie ľudí. Veď čo by si o ňom pomysleli, ak by to vedeli? Najlepšie rýchlo zabudnúť....
Neznášam túto hru. Vyčerpáva ma a spravidla necítim uspokojujúci výsledok. Aj keď - prvé minúty sa možno aj trochu bavím... Vysvetľujem, počúvam, oponujem, argumentujem, súhlasím...No len dovtedy, kým nezistím, že tomu druhému, napriek jeho výraznej dávke inteligencie a rozhľadenosti, ide len o prezentáciu „svojej pravdy".
Máme byt. Pekný, trojizbový, v našej vysnívanej lokalite, s dobrou cenou. Už len urobiť nejaké tie nevyhnutné úpravy a môžeme bývať...
Hnevá ma - nepomáha vôbec nič... Rozčuľujem sa, vysvetľujem, dokonca sa vyhrážam, že jej už ani telefón nezdvihnem, no žiadna odozva. Každé moje dobre mienené rady končia maminým: „Ty si už zabudla, aké to je, keď nemáš deckám dať čo jesť???" Nezabudla, práveže nezabudla....
Tieto prázdniny mi pripadajú veľmi dlhé. Najmä, keď prídem z práce a doma ma čaká moja malá trinástka s úžasným množstvom energie... Ešteže jej už budúci týždeň začínajú volejbalové tréningy!
Nejaké voľby mi boli dlhé roky ukradnuté. Nič extra mi tá téma nehovorila, nerozumela som jej. Politické dianie išlo mimo mňa. Jasné, že som párkrát bola voliť, presne dvakrát, ale to len preto, aby som získala priestor pre prácu s Cigánčatami...
Ide ma poraziť, keď vidím, koľko vyvára. Dokonca aj u mňa doma je schopná moje týždenné zásoby minúť za jeden deň....
Vôbec som tam nechcela ísť. Načo? Nemala som chuť podporiť preafektovaných chlapcov, ktorí chcú za každú cenu upútať pozornosť...Transexuálov, transvestitov... Áno, ak by to naozaj bolo o podpore gayov, tak by to malo zmysel. Takto nejako som premýšľala včera...
Sú také, ako som bola ja - zvedavé, nadšené a plné chuti niečo vidieť, dokázať, zažiť. Niečo, čo doteraz nemohli... Zvedavé Cigánčatá, ktoré už majú svojich kamarátov Gadžov. Vždy, keď čítam ich slová, som taká namäkko - neviem, či starnem a som citlivejšia, alebo je to tým, že si spomeniem na moju Lenku - spolužiačku z gymnázia...
Niekedy stačí naozaj málo a ľady sa začnú hýbať... Po necelých dvoch dňoch som si našla mailík priamo od p. Vidu - generálneho riaditeľa Tatra banky..Včera sľúbil, že prešetrí okolnosti, dnes ráno ma už čakala odpoveď: "Dobrý deň pani Maziniová, chcem sa Vám ešte raz ospravedlniť za nepríjemnosti, ktoré ste mali so zrušením bežného účtu v našej banke. Po oboznámení sa s prípadom, sme sa rozhodli vrátiť Vám poplatky za bežný účet, ktoré boli zaúčtované na vkladnej knižke od februára 2007, nakoľko ste účet nepoužívali od tohoto času, čo potvrdzuje, že ste ho chceli zrušiť. Čo sa týka spôsobu účtovania na vkladnej knižke, tieto poplatky boli mylne označené pracovníkmi pobočky, ako výber v hotovosti. Tak isto banka, má právo, v prípade dlhu klienta, si tento započítať, respektíve vymáhať, aj z iných zdrojov klienta v banke, pokiaľ tento dlh nebol riadne uhradený klientom. Uvádzam to len na vysvetlenie, pretože ste to spomínali vo Vašom blogu. Samozrejme, keby bol účet riadne zrušený tak, ako ste to požadovali, nedošlo by k žiadnemu generovaniu poplatkov a teda ani zaťaženiu Vašej vkladnej knižky. Ešte raz prepáčte." Vyzerá to tak, že písať články na blog vôbec nie je zlé!
Tak som si začala šetriť. Akože na byt. Taký malý trojizbáčik v Bratislave by naozaj nebol zlý...
Akosi sa menej už obzerám vo svojom okolí. Možno viac starostí, alebo...Alebo som už spokojná, že som svoj dlh splatila. A že niekto na oplátku, tentokrát vďaka mne, pomôže niekomu inému. Človeku, ktorý to naozaj potrebuje...
Prekvapuje ma, ako ľahko uveria...Všetkému. A ešte viac ma prekvapuje, ako to dokážu tí druhí využiť. Keby nebolo posledného telefonátu, dúfala by som, že už sa podobná situácia nestane. Opäť som sa však zmýlila...
Možno si práve dnes niekto tieto slová povedal... Možno mu pomohli apoň na chvíľu uveriť, že raz predsa musí byť lepšie... Tak, ako som ja verila po celých dvanásť rokov...