Janette Maziniová
Keď svetlo nie je všetko...
Áno, som nepoučiteľná. Niektorí by povedali, že naivná idealistka. A možno majú pravdu - nepopieram. Veď aj takých treba...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ľudia o mne tvrdia, že v telefóne vyzerám vyššia....:-). Zoznam autorových rubrík: z môjho života, Timko, o nás..., ľudia okolo mňa, Buď BIG B/S, Súkromné, Nezaradené
z môjho života
Janette Maziniová
...len deväť mesiacov...
Presne som vedela, akú atmosféru chcem vytvoriť. Aké princípy uplatňovať. Veď už mám niečo za sebou. A - iné veci som zvládla, tak prečo nie aj toto... ?
Janette Maziniová
Včerajší článok
Keď som ho písala, celkom som sa tešila, že sa nemusím v sebe až tak babrať. Veď som už toho popísala na blogu dosť, aby si ľudia poskladali mozaiku aj bez omáčky naokolo. No pochopila som, že ak chcem, aby ľudia skutočne videli napísané, vŕtať sa v sebe musím...
Janette Maziniová
Vraj Božie mlyny melú...
Už som takmer zabudla, čím všetkým som kedysi prešla...A hoci by som mala byť pripravená na hocičo, o takejto situácii sa mi naozaj ani len nesnívalo. Človek naozaj nikdy nevie koho, kedy, a pri akej príležitosti, stretne...
Janette Maziniová
….vŕŕŕ....
Vraj, čo na to hovorím. Na správy, články, reportáže, rozhovory, reakcie, v ktorých už týždeň odznieva stále to isté. V mnohých v podstate útočia aj na mňa. Po dlhom čase sa mi opäť chce vyceriť zuby. A zavrčať...
Janette Maziniová
Lesk vratných fliaš...
Niekedy človek urobí niečo, o čom nerád rozpráva. Vie, že to musel urobiť, no bojí sa reakcie ľudí. Veď čo by si o ňom pomysleli, ak by to vedeli? Najlepšie rýchlo zabudnúť....
Janette Maziniová
Hra na slovíčka...
Neznášam túto hru. Vyčerpáva ma a spravidla necítim uspokojujúci výsledok. Aj keď - prvé minúty sa možno aj trochu bavím... Vysvetľujem, počúvam, oponujem, argumentujem, súhlasím...No len dovtedy, kým nezistím, že tomu druhému, napriek jeho výraznej dávke inteligencie a rozhľadenosti, ide len o prezentáciu „svojej pravdy".
Janette Maziniová
Miluj suseda svojho...
Máme byt. Pekný, trojizbový, v našej vysnívanej lokalite, s dobrou cenou. Už len urobiť nejaké tie nevyhnutné úpravy a môžeme bývať...
Janette Maziniová
Až na dno...
Hnevá ma - nepomáha vôbec nič... Rozčuľujem sa, vysvetľujem, dokonca sa vyhrážam, že jej už ani telefón nezdvihnem, no žiadna odozva. Každé moje dobre mienené rady končia maminým: „Ty si už zabudla, aké to je, keď nemáš deckám dať čo jesť???" Nezabudla, práveže nezabudla....
Janette Maziniová
Ak chcú - môžu...
Tieto prázdniny mi pripadajú veľmi dlhé. Najmä, keď prídem z práce a doma ma čaká moja malá trinástka s úžasným množstvom energie... Ešteže jej už budúci týždeň začínajú volejbalové tréningy!
Janette Maziniová
„...myslím, že idú skôr doprava ako doľava...“
Nejaké voľby mi boli dlhé roky ukradnuté. Nič extra mi tá téma nehovorila, nerozumela som jej. Politické dianie išlo mimo mňa. Jasné, že som párkrát bola voliť, presne dvakrát, ale to len preto, aby som získala priestor pre prácu s Cigánčatami...
Janette Maziniová
Kto chýba Cigánčatám?
Sú také, ako som bola ja - zvedavé, nadšené a plné chuti niečo vidieť, dokázať, zažiť. Niečo, čo doteraz nemohli... Zvedavé Cigánčatá, ktoré už majú svojich kamarátov Gadžov. Vždy, keď čítam ich slová, som taká namäkko - neviem, či starnem a som citlivejšia, alebo je to tým, že si spomeniem na moju Lenku - spolužiačku z gymnázia...
Janette Maziniová
Splatený, alebo nie???
Akosi sa menej už obzerám vo svojom okolí. Možno viac starostí, alebo...Alebo som už spokojná, že som svoj dlh splatila. A že niekto na oplátku, tentokrát vďaka mne, pomôže niekomu inému. Človeku, ktorý to naozaj potrebuje...
Janette Maziniová
Nejako bolo, nejako bude...
Možno si práve dnes niekto tieto slová povedal... Možno mu pomohli apoň na chvíľu uveriť, že raz predsa musí byť lepšie... Tak, ako som ja verila po celých dvanásť rokov...
Janette Maziniová
Odchádzame....Aby sme sa vrátili...
Výstup bol jasný – urobiť niečo s Cigánčatami, ktoré zrazu všetky vysťahovali mimo mesta – umelo vytvorené geto si vyžiadalo svoju daň... Ráno nadávali veľké biele decká tmavým, počas vyučovania si to starší tmaví patrične vybavili s mladšími bielymi... Poobede sa objavili rodičia a podobným princípom si problémy detí vybavovali medzi sebou. V priebehu pár mesiacov boli hliadky mestskej polície takmer denným návštevníkom školy. Keďže táto škola vonkoncom nebola jediná v meste, žiakov začalo ubúdať... Bielych.... Išlo to nepriamou úmerou- čím menej bolo bielych, tým viac bolo tmavých. Netrvalo dlho a jednej škole (z piatich) sa začalo hovoriť „cigánska škola“ ... A práve do nej chodilo aj to moje dieťa...
reklama
Janette Maziniová
Času je vždy nejako málo...
Mnohokrát sa príjemne zabávam na pozornosti, ktorú vzbudzujem.... Niekedy sama, niekedy s polovičkou. Ľudia si nás obzerajú, niektorí sa usmievajú – iní nie, často počujeme zaujímavé poznámky a dokonca raz sme niekomu pomohli vyhrať stávku...
Janette Maziniová
Vydreté "šťastie"
Držia v rukách moje staré fotografie a zabávajú sa na nich. „Ty si mala štvorky?“, zaznie pri pohľade na moje súčasné skoro-dvojky. „To koľko kíl si vlastne zhodila? A to fakt tieto boli pred šiestimi rokmi?“ Tak takéto a im podobné otázky som v pondelok počúvala z rôznych strán. Vyhrabala som totiž staršie fotografie z čias, keď som ešte jedla mäso so zemiakmi, sladkosti aspoň dvakrát denne a v ktorejkoľvek hodine si bez problémov dala oškvarky s riadnym kusiskom chleba...
Janette Maziniová
Veľa Cigániek tú výhodu nemá...
„Tak ho do tej Ameriky púšťaš???? Nemáš rozum? Veď to nie je Bratislava! Čo keď sa mu tam niečo stane???“ Akákoľvek argumentácia je v tejto chvíli zbytočná... Keď raz matka takto začne, najlepšie je neodpovedať jej. Stačí len prikyvovať- je jedno, či to bude zhora dolu alebo zľava doprava... Ona sa vyplače, ponadáva si, zasype množstvom otázok – hneď si aj na ne sama odpovie - nakoniec sa na mňa pozrie a povie: „Ale, škoda hovoriť- však Ty ma aj tak nepočúvneš. Vždy si si robila po svojom....Tak čo sa čudujem???“ . Opäť som prekvapená, aké rôzne emócie je schopná vystriedať za necelých desať minút... Podobne to bolo aj v období, keď som na týždeň odišla na študijnú návštevu. Do Francúzska..
Janette Maziniová
Matka alebo priateľka?
Potajme som závidela mužskej časti rodiny - na každom z nich bola naviazaná. Mňa vnímala skôr tak okrajovo. Vnímala.... Zmenila sa. Možno preto, že som sa zmenila ja... Teraz už len musím dúfať, že urobím reparát aj u druhého dieťaťa...
Janette Maziniová
...Cigánka ako ona...
„Čo riešiš – dajme študentom diplomy. Tých predsa nikdy nie je dosť..“ Veta, ktorá znela z Janiných úst celkom zaujímavo (aj keď u nej slovo „zaujímavé“ má často úplne iný podtón...), mi pripomenula časy, keď som aj ja bola presvedčená, že diplomy mi otvoria bránu k našim Cigánom aj k „mojim bielym“....
