Janette Maziniová
Radšej neskoro ako nikdy...
Konečne som pochopila, ako veľmi som si s mamkou podobná. Smutné, že som si to uvedomila až po toľkých rokoch a len vďaka impulzívnej myšlienke urobiť moju mamku Živou knihou.
Ľudia o mne tvrdia, že v telefóne vyzerám vyššia....:-). Zoznam autorových rubrík: z môjho života, Timko, o nás..., ľudia okolo mňa, Buď BIG B/S, Súkromné, Nezaradené
Konečne som pochopila, ako veľmi som si s mamkou podobná. Smutné, že som si to uvedomila až po toľkých rokoch a len vďaka impulzívnej myšlienke urobiť moju mamku Živou knihou.
Ide ma poraziť, keď vidím, koľko vyvára. Dokonca aj u mňa doma je schopná moje týždenné zásoby minúť za jeden deň....
Vôbec som tam nechcela ísť. Načo? Nemala som chuť podporiť preafektovaných chlapcov, ktorí chcú za každú cenu upútať pozornosť...Transexuálov, transvestitov... Áno, ak by to naozaj bolo o podpore gayov, tak by to malo zmysel. Takto nejako som premýšľala včera...
Prekvapuje ma, ako ľahko uveria...Všetkému. A ešte viac ma prekvapuje, ako to dokážu tí druhí využiť. Keby nebolo posledného telefonátu, dúfala by som, že už sa podobná situácia nestane. Opäť som sa však zmýlila...
A takú peknú tému som mohla mať...!!! Oblasť, ktorej sa venujem už niekoľko rokov, poznám ľudí, mám kontakty... A čo sa stalo?? Z desiatich tém som vyfasovala práve tie, o ktorých nič (nič) neviem!
Práve mi volal zo školy... Je úplne zrútený a ja takmer nerozumiem, čo hovorí... Zachytím len slová: „ Mami, Deni v noci umrel....“ Snažím sa hovoriť mu nejaké ukľudňujúce slová, ale.... Myslím len na jedno – mohol to byť...
Nechápem...Zvyčajne už s podobnými „ranami“ bývam vyrovnaná... Zmierená...Teraz nie. Možno preto som zavolala mame... A tá mi opäť po dlhom čase pripomenula, že sme iní ...
Sledujem noviny v telke. Nedeľné. Pre nepriaznivé počasie je na cestách veľa havárií... A medzi nimi jedna, ktorá vo mne vyvolá emócie a spravodlivý hnev. Rýchla jazda končí smrťou mladej ženy.... Chvíľu sa rozčuľujem, no po desiatich minútach na nehodu zabúdam. Netuším, že ma o necelých dvanásť hodín zasiahne celou svojou silou..
Nič mimoriadne, nákup ako každý iný. Až na fakt, že tentokrát som neodolala a balíček čokoládových súdkov s vaječným koňakom skončil vo vozíku. No a pár minút na to som si pripísala ďalší trapas na konto...No pôvodne som však z celej situácie chcela obviniť TEN čokoládový súdok...
Dnes som zistila, že jedna z mojich mladých tiež bloguje... A pekne dlho... Keď som tak brázdila po jej blogu, našla som v starších článkoch meno, ktoré sa objavilo aj na mojom blogu.... http://zuzanamichalcova.blog.sme.sk/c/95141/Ako-ma-Timko-naucil-ze-nie-vsetko-v-knihach-je-pravda.html
Skončila v práci skôr. Ešte nákup, lekáreň, banka – a potom rovno domov. V obchode už nie je čerstvý chlieb, ale predavačka je milá a usmievavá, tak berie balený. V banke dlhá rada, no pri prepážke sa šarmantný muž so zjavnou dávkou empatie snaží pracovať rýchlo (...povedala mu, že ju ešte čaká varenie večere...). Už je vonku z banky, vchádza do lekárne a nakupuje nejaké vitamíny pre rodinu. Magistra ochotne radí - evidentne sa vyzná. Spokojná odchádza domov. Deti ešte nie sú doma, tak má čas na seba a myšlienky... Taký krásny deň - usmievaví ľudia...dokonca aj suseda ju pozdravila...