Cigánka...
Slovo, v ktorom cítim kultúru, históriu, mentalitu... Slovo, ktoré iní vnímajú ako poníženie, útok, nadávku....
Ja som však iné synonymum dlhé roky nepoznala. Cigáni boli tí v osadách, Cigáni boli tí v panelákoch, Cigáni boli tí v rodinných domoch. Slovo Cigán obohacovali prívlastky - dobrý Cigán, slušný Cigán, pracovitý Cigán, lenivý Cigán, rozumný Cigán, falošný Cigán...
Vždy to bol NEJAKÝ Cigán... A to bolo podstatné. To ma zaujímalo. Prívlastok, ktorý poukazoval na môj charakter, moje schopnosti. Čím častejšie som v spojení so svojim menom počula „šikovná Cigánočka", „rozumné cigánske dievčatko", „vzdelaná Cigánka", tým menej som nenávidela slovo Cigán.
Áno, veľakrát som pociťovala nenávisť pri slove Cigánka. No dôvodom nebolo samotné slovo, ale všetko, čo so sebou prináša. Strach, nedôveru, hnev, samotu. Veľakrát som si poplakala. Najmä vtedy, keď niekto vložil do vyslovenia slova Cigánka dávku hnusu a patrične to okorenil mimikou. No len do momentu, kým som sa nenaučila byť prvá...
„Ty si Cigánka!"
„Áno som. A...?"
A nič. Vzala som niekomu zbraň skôr, ako mi ňou stihol ublížiť. Neskôr s prekvapením zistím, že mi ublížiť vôbec nechcel...Len vnímal slovo Cigánka ako niečo, čo vystihuje môj temperament, otvorenosť a chuť tešiť sa zo života.
Rómka....
Nevyzerá to tak, ale aj toto slovo používam - no takmer výlučne v odbornom kontexte. Prečo? Je politicky korektné. Akceptovateľné strednou vrstvou, rómskou inteligenciou. A musím uznať, že naozaj zatiaľ neponižuje ľudí našej komunity.
Keď som vo svojej dospelosti začala vnímať slovo Róm aj v slovenčine, nevedela som si zvyknúť na jeho denné používanie. Akosi mi to nešlo cez pery. Možno je to tým, že som po cigánsky nikdy nehovorila, len rozumela. A možno je to tým, že som Cigánka a nie Rómka. (Niekde som sa dočítala, že Rómovia sú len jednou zo skupín Cigánov.)
Dnes som sa naučila používať toto slovo aspoň v odbornom kontexte. Sama sa čudujem, ako dokážem prepínať. Vnímať atmosféru, prostredie, v ktorom sa práve nachádzam. Možno je to v tom, že v odborných veciach mi ide o riešenie témy. O obsah toho čo a ako zmením. V tej chvíli si vždy uvedomujem, že hlavou proti múru ísť nemôžem a energiu musím sústrediť tam, kde treba. A hádanie sa pre použité slovo v odbornom príspevku mi príde ako premrhaný čas a energia.
Áno, viem, že slovo Róm je neutrálne a nikomu neubližuje. Niektorí z nás si hovoria Rómovia a ja to akceptujem a rešpektujem. Iní si hovoria Cigáni a tí sú mi akosi bližší...
Kto vlastne som?
Za posledné mesiace som si vypočula veľa nepríjemných slov aj od ľudí, ktorých si vážim. Ich sila mi vzala na dlhé obdobie chuť písať. A možno som len potrebovala čas prehodnotiť svoj slovník.
Stalo sa. A výsledok je, že v tejto chvíli som stále Cigánkou. Slovenskou Cigánkou.
Ktovie? Možno raz nastane deň, že sa začnem zaujímať aj o hru na slovíčka. No len v tom prípade, keď už naozaj nebude treba nič iné riešiť.
Veď niečomu sa popri svojej práci predsa len venovať musím, nie ;-)?
