A tak som po úvodných nevyhnutnostiach, ako podpisy a maskérňa (vychádzala som minimálne o dva stupne svetlejšia, než zvyčajne...), som sedela v štúdiu. Ešte stále žiadny stres, len som sa sem-tam prichytila s kŕčovitým úsmevom na tvári (že by už profesionálny defekt??). Pár grimás a opäť som to bola ja....
Po úvodnej ankete prišla prvá otázka: „ Janette, čo pre teba znamená sloboda?“ Normálne rozprávam rýchlo (a niekedy aj k veci), teraz som však v hlave mala toľko myšlienok... Žiadna z nich však nebola „uchopiteľná“.
Nakoniec som sa z prvej (zákernej) otázky celkom slušne vyvliekla, využila som stav hľadania hraníc medzi mojou zodpovednosťou za výchovu pubertiaka a slobodným rozhodovaním môjho syna o svojom živote. (V preklade povedané, niekedy ma ide poraziť, keď počujem: „ Toto nie je normálne. Všetci môžu byť vonku do desiatej, len ja do ôsmej. To je teda život, to ti poviem!). Niežeby som bola so svojou odpoveďou celkom spokojná, ale nemusím by predsa vždy byť hviezda, no nie ;-) ???
Po pár minútach sa medzi nami, diskutujúcimi (7 tínedžeri a 3 dospeláci), rozprúdila slušná debata, hoci som mala pocit, že miestami až veľmi filozofická. Rezonovali otázky ako Kde sú hranice slobody? Kedy sa človek cíti slobodný? a pod. Gradáciu však celá diskusia nabrala až po telefonáte diváka, ktorý sa konkrétne MŇA pýtal (pritom som bola v tej chvíli farbou tváre takmer gadžovka), ako vnímam slobodu ako Rómka a že čo si myslia mladí o slobode „iných“ ľudí.
Priznám sa, že tému „som Rómka, mám problémy“ som otvárať nechcela a ani som nemala potrebu hovoriť o tom so skupinou mladých, ktorá JE očividne tolerantná. Spomenula som si však na svojich priateľov- gayov a zrazu som presne vedela, že mám o čom hovoriť a bude to nielen k veci, ale upozorní na tenké hranice medzi slobodou a SLOBODOU
Keby medzi diskutujúcimi bol nejaký gay alebo lesba, asi by sme počuli k tejto téme zaujímavé odpovede. Sama mám možnosť tráviť s nimi veľa času – medzi mojimi priateľmi sú gayovia a musím povedať, že sú pre mňa naozaj Priateľmi. Stačí len to, že sú pri mne a ja viem, že ma chápu a kedykoľvek mi pomôžu.
Včera mal jeden z nich menšiu oslavu. Po miniposedení (ako to nazvala kolegyňa) pozvali mňa a môjho priateľa do baru- gay baru. Bola som strašne zvedavá, nikdy som v TAKOMTO bare predsa nebola... Stačili však len dve hodiny a ja som si uvedomila jednu skutočnosť. Napriek tomu, že mojich priateľov poznám dosť dlho, a aj dosť dlho viem, že sú partneri, po prvýkrát som medzi nimi videla nejaké prejavy náklonnosti – držanie sa za ruky, pohladenie po vlasoch....
Pochopila som, že TU sa cítia slobodní. Pri mojich vlastných skúsenostiach som im dokonale rozumela... Vedomie, že sa nich nikto divne nepozerá, že nemusia očakávať a byť pripravení stráviť negatívne pripomienky, je oslobodzujúce...
Vždy som si myslela, že gayovia a lesby to majú ľahšie ako Cigáni. Včera som pochopila, že to tak nie je. Ja sa môžem s priateľom prechádzať ruka v ruke, môžem mu dať pusu, môžem s ním mať deti... Samozrejme, že aj my cítime pohľady iných, niekedy so záujmom, inokedy nie. Lenže aj tie najnegatívnejšie pohľady na mňa a môjho Dalibora sú „trikrát vylúhovaný a prevarený čaj“ proti tým, ktoré cítia práve gayovia - ak sú sami sebou...
Prenos z relácie skončil, téma skončila a ja mám pocit, že veľa toho bolo nahryznuté, ale nedopovedané...Moje myšlienky sa stále točili o slobode, jej abstrakcii a ťažkej uchopiteľnosti.
Keby sa ma teraz niekto spýtal: „Janette, čo pre teba znamená sloboda“?, moja odpoveď by znela: „Čo pre MŇA znamená sloboda? Byť sama sebou bez toho, aby som za to pociťovala sankcie...“
