Nestretávame sme sa často - skôr tak náhodne. Vždy som však potešená. Má v sebe niečo také pokojné, rozvážne...Presne tak, ako minulý štvrtok...V rýchlosti prehodíme pár viet a sťažujeme sa na kopec práce - tak ako vždy... Z dnešného stretnutia však odchádzam s úsmevom na tvári...Povedala mi čerstvú novinku- čaká bábätko. Teším sa s ňou ... Keď sa stretneme nabudúce, už možno bude mať pekné tehotenské bruško...
Vo štvrtok ma ani len nenapadlo, že by žiadne "nabudúce" nemalo byť...
Nevedela som, že má už len tri dni života...
Netušila som, že tá nehoda na "jojke" súvisela s ňou a na zadnom sedadle bola ona..
Neverila som kolegom, ktorí mi povedali, že práve ONA ako jediná z posádky neprežila...
Ešte stále neverím...
... nemôžem...
...nechcem...
Uvedomujem si, že musím... Musia všetci.
