Jún 2009
Sama tomu neverím, ale naozaj s našetrenými euráčikmi v kabelôčke vchádzam do Tatra banky. Teším sa, že k mojim piatim tisíckam na vkladnej knižke pribudne ďalšia. Síce ani nie desať percent na bytík, ale vždy lepšie ako nič...
Posadím sa, odovzdávam ušetrenú hotovosť pánovi z banky a s úsmevom odmietam jeho ponuku na terminovaný účet. Keď mi posúva cennú vkladnú knižku, s radosťou vyhľadávam pripísanú sumičku, ale - nech počítam ako počítam, suma je o niekoľko desiatok eur nižšia, než očakávam... Opäť si teda sadám k pánovi a vysvetľujem, že je niekde zrada. A aj bola. Vraj som si vyberala viac ako štyridsať eur, aj s nejakými drobnými, v hotovosti pár mesiacov predtým!!!
Keďže to bol nezmysel (veď načo by som vyberala z vkladnej knižky aj centy), nútila som pátrať mladého muža, čo sa vlastne stalo a kde je chyba. A chlapík pátral. Prizval si na pomoc aj svoju nadriadenú, sympatickú manažérku pobočky. Chvíľku obaja krčili nosom, potom mladík zapichol prstom do LCD- čkovej obrazovky a zahlásil: „ Čo je toto za kód?". O pár minút na to som sa dozvedela, že tú sumu si banka stiahla, pretože som vraj už dva roky neplatila poplatky za vedenie bežného účtu v eurách v ich banke. Účtu, ku ktorému som pred dvomi rokmi vypisovala žiadosť o zrušenie.
Empatická manažérka si ma vypočula, usmiala a povedala: „ To nič, prešetríme, zistíme, kde je chyba a vrátime prostriedky späť na vkladnú knižku."
Január 2010
Pred Vianocami práce veľa, dokonca aj tej platenej, tak som sa opäť vybrala do mojej obľúbenej banky. Reku, nech si ten bytík môžem kúpiť o niečo skôr. Síce ma tých osem stoviek zasa až tak neposunie, ale čo už...A ak mi tam už vrátili tých 40 EUR, opäť to bude okrúhla sumička...
Tentokrát mi euráčiky pripisuje slečna. Usmieva sa a samozrejme ma nezabudne upozorniť, že terminovaný vklad by mi vyniesol vyšší zisk. Ako vždy odmietam a hneď jej aj dávam otázku: „ Môžete mi pozrieť, či ste mi už pripísali neoprávnene stiahnutú sumu po prešetrení žiadosti?"
Slečna si na pomoc zavolala tú sympatickú manažérku, ktorá si ma dokonca aj pamätala. O niekoľko minút sa dozvedám, že nielen nemám nič pripísané, ale dokonca opätovne stiahnuté euráčiky. Presne v dvoch výberoch - prvý cez 5 eur a ten druhý cez 7 eur. A samozrejme, za vedenie účtu, ktorý som už reklamovala ako zrušený pred šiestimi mesiacmi....
Ale- pani všetko poriešila. Dostala som pod nos tlačivo, ktoré som už raz podpisovala, dokonca aj text bol identický, okrem sumy, ktorú som chcela vrátiť. No, hádam to už teraz bude vybavené...
Február 2010
Rovno vchádzam do onej pobočky banky a adresujem otázku mladému zamestnancovi: „Môžete mi, prosím, povedať, či sú na tejto vkladnej knižke pripísané nejaké prostriedky?"
Neboli. A vraj môj bežný účet, ktorý som zakladala len kvôli jednému prevodu v eurách v čase, keď sme ešte platili slovenskými korunami, nie je zrušený. Nikde nemajú záznam. A ja nemám doklad o zrušení (dva roky sú pre mňa naozaj dlhá doba na skladovanie nejakých papierov...).
Z hlboka sa nadýchnem, vydýchnem, opäť nadýchnem a začínam vysvetľovať mladíkovi, že chcem rozprávať s tou manažérkou, ktorá mi už dvakrát sľubovala nejaký výsledok. O necelú minútu sa dozvedám, že určite mi nejako pomôžu. A áno, minimálne od júna 2009 bolo evidentné, že účet nechcem a žiadam o jeho zrušenie. A áno, určite by mi mali vrátiť minimálne všetky „stiahnuté" poplatky po tomto dátume, vedené ako výber v hotovosti...
Na to pani opäť vytiahla mne notoricky známe tlačivo Žiadosť o prešetrenie. Dokonca začala vypisovať takmer identický text, ako po dva razy predtým. Pri predstave, že sa vlastne opäť nič neposunulo sa pýtam: „Na stránke banky som videla, že ste povinní vybaviť reklamáciu do 30 dní. Znamená to, že ma budete informovať v stanovenej lehote?"
Po tejto, zdanlivo nevinnej, otázke pani manažérka pokrčila práve vypísané tlačivo a začala vypisovať nové... Tento krát však to tlačivo obsahovalo v hlavičke aj slovo reklamácia. Dokonca som k nemu dostala aj reklamačný poriadok. Ako mucha Puk som sa pozerala na, dovtedy mne celkom sympatickú, manažérku a pochopila som, že celý čas ma zavádzala. Strkala mi pod nos nedôležité tlačivá, hoci presne vedela, že chcem reklamovať. A ja, naivná, som ešte spokojne odchádzala s pocitom, akí sú v tej banke príjemní zamestnanci...
Po tomto nepríjemnom prebudení, som zrušila všetky vkladné knižky v tejto banke a presunula euráčiky do konkurenčnej. Niežeby som im urobila nejaký škrt v ich ziskoch, ale aspoň sa mi uľavilo...
Ja sa totiž nerada hádam. A už vôbec nie o majetok. Podľa ich podmienok, ktoré majú aj na webe, výber v hotovosti môže urobiť len majiteľ alebo ním splnomocnená osoba. Preto pokladám za fakt čudné praktiky banky, ak si vraj „odôvodnené" nedoplatky na bežnom účte svojvoľne presunie z vkladnej knižky a eviduje ich ako výber v hotovosti.
Možno sa to zdá neuveriteľné, ale ja si vôbec nepamätám, že by som niekoho z banky splnomocnila disponovať s mojím majetkom na vkladnej knižke.
Vlastne, teraz už celkom chápem, prečo bankám nenarastá počet reklamácií...Ono je to tak, že kým sa v niektorej dostanete k tomu správnemu tlačivu, tak to trošku trvá...
