Niekde som čítala, že za všetky zdravotné problémy (ktoré nás na našej životnej púti postretnú) si človek môže sám. Všetko závisí od myšlienok ktoré sa rodia v našich hlavách, v duši i v srdci. Ak je človek so svojím životom nespokojný, nebaví ho práca ktorú robí, štve ho politika, nerozumie si s ľuďmi navôkol, je na druhého človeka nahnevaný, závidí, žiarli, niekoho vo svojom okolí nemusí, vyčíta si to všetko v podvedomí, vtedy jeho zaneprázdnená myseľ rozmýšľa v negatívách - a to sa zvykne vždy niekde odzrkadliť. A tak sa stane, že nás z ničoho nič začne niečo bolieť. Či nás už omína zub alebo trápi chrbtica, pociťujeme stále tú istú, nepríjemnú, niekedy až zákernú bolesť. Nie je však bolesť ako bolesť. Na rozdiel od fyzickej, poznáme aj psychickú bolesť, tá už bolí ale trošku inak. Touto bolesťou "napadnutý" organizmus už v živote neočakáva nič pozitívne, stále myslí len na to konkrétne, čo ho práve hnevá a keďže iba tomu venuje pozornosť, oberá sa tak často nevedome o veľa krásnych vecí.
Poznám veľa ľudí zo svojho okolia, ktorým sa v živote ( priala by som im pravý opak) nedarí tak ako by si práve želali. Keď človeka niečo dlho trápi, jeho myseľ sa neustále k problému vracia, pracuje na ňom, zaťažuje sa, a to nevedie k ničomu dobrému. Čo teda robiť, aby nás bolesť obchádzala?
V prvom rade, by bolo dobré robiť niečo viac pre naše telo. Telo je schránka o ktorú sa treba s láskou starať. Nášmu telu treba venovať pozornosť viac ako čomukoľvek inému. Aj napriek tomu, že sme uponáhľaní treba si vedieť nájsť, vyčleniť čas na starostlivosť o naše ruky, nohy, pokožku tela (pravidelná - denná masáž masážnou rukavicou na sucho, najlepšie ráno, zbavuje telo toxínov a tak priaznivo pôsobí proti volným radikálom) a verte, že telo nám to potom spätne oplatí. Snažme sa zdravo stravovať, zaradiť do nášho jedálnička ešte viac zeleniny, ovocia a aspoň trošku športovať. A keďže duša je podstatnou súčasťou nášho tela, bolo by vhodné postarať sa aj o dušu, nemožno ju zanedbávať. Zišlo by sa z času na čas, aj v nej upratať, povymetať aj zastaralé (priznajme si, že aj také sa nájdu) pavučiny, vygumovať zo srdca nenávisť s ktorou tak často bezvýznamne bojujeme, odpustiť všetkým tým, ktorí nám v minulosti (aj keď úmyselne) skrížili cestu, netrápiť sa ničím, všetko vložiť do viery v to dobré. Schválne som nespomenula vieru v Boha. Ja osobne v BOHA verím, denne na jeho plecia kladiem prosby, vďaky, a on mi na oplátku denne dáva pocítiť, že to nerobím zbytočne. Nie je však každý ako ja a tiež nie je správne ľuďom niečo diktovať. A tak, každý nech sa zariadi podľa svojho pocitu, svedomia a vedomia.
V čistej a pokojnej duši sa skôr usadí, udomácni láska. Čistá, zdravá duša radšej prebýva v zdravom tele. Všetko so všetkým súvisí, všetko si riadime sami, náš život, naša budúcnosť i to, či ešte niekedy pocítime bolesť záleží len od nás a od nášho optimistickejšieho prístupu k životu.
Skúsme si teda nájsť čas na to, aby sme sa mohli držať zdraví. Zdravie je to jedinné čo máme a práve od zdravia závisí aj naša budúcnosť.
