Tam vysoko vdiaľ

I keď slnko vyjde spoza mračna,

ak duša cíti, že je lačná,

môj zrak upiera sa vysoko v diaľ...

Tam v čisté zore nad oblaky,

kde nesiahajú tie ťaživé mraky,

len purpurové zore a trblietavý slnka jas,

tam kde TY Pane prebývaš.

Úžasný pocit pokoja a lásky,

vyrovná zaraz všetky v tvári vrásky.

Či deň či noc, obloha svoje čaro má,

zem i vesmír to súhra umu nádherná.

Niet väčšej inteligencie, žiadny veľký tresk,

verím, že náš dokonalý svet stvoril ON – Všemohúci Otec.

Niet väčšej lásky, sťa zo srdca vyviera,

či deň či noc silu mi dávaš...

VĎAKA TI PANE,

TY si dozaista moja pevná viera.