Podľa istej psychologickej teórie, by si človek mal na svojej zemskej- životnej púti všímať viac príjemné, milé zážitky (dobré skutky iných ľudí) než tie negatívne, ktoré ho postretnú. Nebolo by možno od veci, viesť si o tých pozitívnych skutkoch, príjemných zážitkoch aj denník. Verte mi, skúsila som to. Poviem vám, pri jeho čítaní, človek na srdci dostatočne pookreje. Dnes do neho opäť niečo milé pribudne.
Niekedy v práci mám deň, keď neviem, kde mi od radosti hlava stojí. Podobný bol aj ten dnešný.
Jeden zákazník na kase, za ním ich netrpezlivo čaká ďalších päť. Do toho príde objednaný tovar, zapíska mi pec, kde dopekám klasický Írsky breakfast (párky, slaninu, vajíčka a pikantné zemiačiky), v tom ma volá kolegyňa, potrebuje pomôcť, nevie pokladňu otvoriť, a aby toho nebolo málo, ešte aj telefón sa rozdrnčí.
Uff, hlava moja, pripravená na vybuchnutie, je plná nielen myšlienok, tentoraz aj stresu.
A tak, nie raz sa mi pritrafí, že aj keď si dávam veľký pozor, stane sa (predsa som len človek, aspoň že tie stroje sa nemýlia) že si nejaký tovar na pulte nevšimnem, neoskenujem ho. Bežný zákazník by si tak mohol tovar kľudne vložiť do tašky bez zaplatenia a odísť. Našťastie, sa však stále nájdu medzi nami ľudia, ktorým svedomie nedá a ozvú sa. Presne tak, ma práve dnes jeden z mojich "pár" zákazníkov na chybu upozornil.
So slovami : „toto si zabudla zarátať", mi chlap okolo 30tky vkladal do ruky ďalších 5€.
Od prekvapenia mi skoro oči z jamôk vyskočili. Poďakovala som mu, ospravedlnila som sa a na záver som mu venovala úsmev, ktorý mi on s radosťou opätoval.
Pred odchodom mi nezabudol popriať pekný deň.
Tento deň bol pekný práve vďaka jeho skutku.
Stále sa nájdu medzi nami ľudia, ktorí dokážu človeka nielen prekvapiť, ale aj potešiť.
