Prišli sme práve včas, aby sme stihli vystúpenie sokoliarov. Chvíľami ma chytal riadny strach, keď nám dravce lietali tesne nad hlavami. A chvíľami som sa dobre zabávala, najmä na veľkej sove, ktorá cupitala po pódiu. Pri odchode mi manžel kúpil malú drevenú sovu, ktorú som po doma hneď posadila na čestné miesto a vždy, keď ju zbadám, spomeniem si ten výlet.
Po sokoliaroch sme zamierili rovno do zoologickej záhrady. To už som sa trošku osmelila a vydrankala som od manžela fotoaparát. Som klasický amatér, prvé fotky boli hrozné a aj tie ostatné majú veľa chýb. Niektoré zvieratká nechceli ani chvíľku postáť, takže odfotiť ich bol pre mňa problém. Ale aj snaha sa cení, nie? :-)
Stále majú veľa práce,...
... ale predsa niektorí aj oddychujú.
A nájdu sa aj takí, ktorí fotenie berú v pohode, ...
... alebo ich dokonca teší.
"Nerušiť!"
"Aha, návštevníci, možno bude aj fotka..."
Niektoré zvieratká aj zapózovali...
Lama sa najskôr venovala prežúvaniu, ...
ale keď zbadala fotoaparát, pekne sa na mňa usmiala.
Slony a medvede nemôžu chýbať.
Najviac sa fotenie páčilo ťave.
Prišla až úplne blízko. Iste dúfala, že dostane niečo pod zub.
Myslím, že ju rozhodne možno vyhlásiť za modelku :)
No a niektorým bolo všetko jedno...
A ešte pár fotiek zámku - ten sa fotil dobre, lebo sa nehýbal :-)
Tento rok sme si zámok zvnútra pozrieť nestihli. Nabudúce to snáď už vyjde :)
