Od prvej triedy patrila medzi najlepších študentov. Vždy bola vyznamenaná a s učením nemala problémy. Šlo jej to akosi samo. Až keď sa dostala na strednú školu, bolo o niečo namáhavejšie udržať si dobré výsledky, ale čoskoro si zvykla.
To, že jej mama učila na tej istej škole, bolo spočiatku na príťaž - decká v triede na ňu pozerali ako na špióna. A keď navyše dostávala dobré známky z testov, verili, že je to zásluha jej mamky. Časom jej však dali šancu a zistili, že je vlastne celkom milá baba, ktorá by rozhodne nikdy nepodvádzala - bolo by to pod jej úroveň. Mali ju radi, bola dušou kolektívu. Dokonca aj s jej mamou celkom dobre vychádzali - učila ich nemčinu. Bola ústretová a chápavá, vedela výborne po nemecky a jej hodiny nikdy neboli nudné. Najviac si však na nej vážili jej férovosť a spravodlivé hodnotenie. Vedeli, že sa nemôže stať, že by sa zachovala neférovo, alebo urobila nejaký podraz.
Elin vzťah s mamou sa dal označiť ako ukážkový. A všetci ho tak aj brali. Eli bola veľmi hrdá na mamu aj na to, ako spolu vychádzajú. Odkedy umrel ocko, cítila sa často osamelá, ale mama robila všetko, čo bolo v jej silách, aby jej v živote nič nechýbalo.
Teraz však ich vzťah podstúpi ťažkú skúšku. Stále nenabrala odvahu povedať o tom mame. Vedela, že bude sklamaná, bude sa o ňu báť, ale nikdy jej nebude nič vyčítať. Mala ju rada aj s jej chybami a čokoľvek by Eli urobila, mama by stála pri nej.
Lenže toto ani jedna z nich nečakala. A mama... Tá sa zachová skvele ako vždy. Bude sa ju snažiť pochopiť a všemožne jej pomôcť. Ale chce to vôbec? Chce jej spôsobiť také starosti?
Teraz je dôležité zmaturovať. Všetci to od nej očakávajú. Považujú za samozrejmé, že to zvládne na samé jednotky. A ona nezlyhá. Napriek tomu, že jej srdce je ťažké ako z olova a ona má taký hrozný strach z budúcnosti, toto musí zvládnuť. Jej mama bude na ňu hrdá a ľahšie zvládne to, čo ju čaká. Čo jej osud v podobe Eli pripravil. A ona o tom nemá ani tušenia...
