Radšej nie. Včera išli do postele poriadne neskoro, Nicholas si potrebuje oddýchnuť. V práci má toho teraz veľa a potom ešte všetka robota, ktorá ho čaká doma. Po sťahovaní je už síce ako-tak upratané, ale to bol len začiatok. Veď je to predsa prvý spoločný byt a chcú si na ňom dať záležať.
A čo tak oprať prádlo? Novú práčku kúpili len pred pár dňami. Konečne nemusí veci nosiť k rodičom na opranie a potom ich prenášať naspäť. A pravda je, že sa oveľa viac cíti ako manželka, keď doma okrem upratovania a občasného varenia zabezpečuje aj pranie. Nikdy by ju nenapadlo, že také obyčajné veci, ktoré predtým neznášala a vyhýbala sa im ako čert krížu, jej môžu prinášať toľkú radosť.
Vlastne, MOHLO jej to napadnúť. Veď vždy tak veľmi túžila po rodine. Tešila sa na to, ako sama navrhne zariadenie domu, ako si v ňom bude udržiavať poriadok, ako bude pre celú rodinu variť nedeľné obedy a vypekať im koláče, ako bude deťom chystať desiatu do školy,...
Aj keď rodinu ešte nemá, má manžela, o ktorého sa môže postarať. A veru sa aj postará. V tejto chvíli to bude pranie. Včera sa jedna várka vyprala, ešte sa suší na balkóne, ale Nicholasove čierne tričká stále čakajú, kedy na ne príde rad.
O desať šesť. To by ju susedia zabili, keby teraz pustila práčku. No čo, kým pozháňa oblečenie, čo jej Nicholas občas tak rád „schováva“, kde mu práve napadne a ponastavuje práčku, bude šesť hodín a potom jej už nikto nebude môcť vyčítať, že robí hluk.
Kým z kúpeľne sa ozývajú nezameniteľné zvuky práčky, Kristin si pospevuje na balkóne a zbiera prádlo, ktoré tam včera vyvesila.
„To ťa naozaj nenapadlo nič lepšie, len o šiestej ráno pustiť práčku?“
Že jej to práve on bude vyčítať, to naozaj nečakala. Ale veď život je plný prekvapení, nie? Zrejme vstal ľavou nohou z postele a teraz bude celé ráno poznačené pocitom, že zasa raz zlyhala. To už fakt nedokáže ani takú jednoduchú vec, ako je ranné vstávanie, urobiť správne?
Nicholas vošiel do kúpeľne a v byte zostalo na chvíľku ticho. Čo teraz? Ospravedlňovať sa? Len by si vyslúžila siahodlhé „vysvetlenie“, že skoro ráno treba nechať manžela spať a rozhodne ho nerušiť hlukom práčky z kúpeľne. To naozaj nestojí za to.
V tom zrazu Nicholasovu podráždenú tvár v jej predstavách nahradí jeho „slniečkovský“ úsmev. Je to ten najkrajší úsmev, ktorým sa vie usmiať, žiaria mu pri ňom oči a v lícach sa mu robia jamky. A najčastejšie ho uňho vidí, keď ide o jedlo. Áno, raňajky by to vyriešili. Načo sa púšťať do vysvetľovania, že sa jej nedalo spať, že ležal cez celú posteľ, že chcela urobiť niečo užitočné hneď zrána, aby mohol byť na ňu hrdý, ... Jednoducho to rovno napraví. A presne vie aj ako. Ranná káva a dobré raňajky.
Zaberie to? Práve vychádza z kúpeľne. Chvíľka napätia. Jeho kroky na ceste do spálne zrazu zastanú a ... „Zlatko, ty si mi spravila kávu? Ja ťa milujem...“ Tak predsa to zabralo. Niekedy stačí zahryznúť si do jazyka a pohnúť rozumom. Veď aj tak ho nikdy nezmení, chlap jednoducho nemôže vidieť veci tak, ako žena. Ale zato žena môže urobiť niečo preto, aby sa chlap pozeral len na to, čo chce ona a potichučky robiť veci po svojom.
