Rada čítam. Čítam romány. Zaľúbené. Pretože sa mi páči čítať o tom, ako niekto o niečom sníva a potom sa mu to splní. Veď happyend musí byť, nie?
Často sa stretnem s reakciami, že je to brak a ako to niekto môže čítať. Asi by všetci mali čítať len klasikov alebo faktografiu. Alebo kuchárske knihy J
Ale ja sa za to nehanbím. Mám za sebou aj nejaké tie „významné“ diela, dokonca ma v škole veľmi bavilo o nich polemizovať a rozoberať ich. Uznávam, že vnímavému človeku majú čo ponúknuť. Mojou srdcovkou sú však normálne zaľúbené romány, v ktorých hrdinka prekonáva útrapy, aby na konci získala to, po čom túži – muža, rodinu, prácu, ... jednoducho splnila si sny. Je to preto, že neviem snívať a tak snívam sny iných? Alebo snívam priveľa?
Myslím, že to druhé. Skombinované s poznaním, že v živote nikdy nič nie je tak, ako si to vysnívame a že splniť si nejaký sen sa síce dá, ale často s enormným úsilím a platí to len na určitú (dosť malú) skupinu snov.
Keď som bola malá, milovala som rozprávky. Doma máme hromadu kníh o hrdinoch, ktorí sprevádzali moje detstvo.
A teraz tých „hrdinov“ nahradili dospelí, ktorým sa plnia sny. A ja ich snívam s nimi. Že žijem v stredoveku, som paňou na zámku a pomáham všetkým naokolo, pretože zvládam úplne všetko – od varenia, cez liečiteľstvo až po rozhodovanie o peniazoch. Alebo som slávna speváčka, návrhárka, majiteľka obchodu, maliarka, ... a žijem osamelý život, lebo som sa raz sklamala a teraz sa bojím otvoriť svoje srdce pre novú lásku, lenže keď stretnem pána Pravého, všetko sa na dobré obráti.
A často snívam o tom, že som spisovateľka. Nielen keď čítam o hrdinke, ktorá je spisovateľka, ale občas aj v skutočnom svete. Nie je to sen, ktorý by som si chcela splniť. Teda, ja by som aj chcela, ale viem, že to neurobím. Je to niečo, čo vyplynulo z mojej lásky ku knihám. Túžim po maličkom kníhkupectve, ktoré bude miestom, kde sa budú stretávať generácie, kde budú ľudia chodiť radi nielen vtedy, keď potrebujú darček pre niekoho blízkeho, ale aj len tak, jednoducho preto, že to bude miesto, kam sa oplatí prísť.
Videli ste film You’ve Got Mail? Ja aspoň dvadsaťkrát. Možno aj viac. Nielen preto, že mi to pripomína tú moju lásku, ale aj preto, že sa mi strašne páčil ten obchodík, čo vlastnila Kathleen. Chcela by som raz mať niečo podobné. Byť taká sčítaná, poznať každú knihu. Mať tam ľudí, ktorí budú vedieť druhým poradiť, takže zákazníci by vždy dostali odpovede na svoje otázky. A mali by sme popoludnia, kedy by sa čítalo - „Aha, táto pani číta rozprávky.“ A na jednej poličke by bola aj kniha s mojím menom...
Vždy, keď o tom sne niekomu poviem, zároveň dodávam, že VIEM, že také niečo si nikdy nesplním. Nemám odvahu žiť svoj sen. A nemám nadanie byť autorom toho, čo tak rada čítam. Ale je pekné o tom snívať, nie?
