Prvým krokom bolo pozvať jeho aj moju rodinu. Maličké kolízie v programoch jednotlivých ľudí sme vyriešili a dohodli sme sa, že cez víkend prídu. Super. Teraz už len zabezpečiť pohostenie a upratať byt.
Nepatríme medzi ľudí, ktorí by podobné záležitosti riešili nákupom hotových jedál a zákuskov, takže bolo jasné, že kuchyňa si bude môcť dosýtosti vychutnať moju prítomnosť. Rozhodla som sa pre obložené misy a nejaké tie šaláty, čo nebol problém, keďže studenú kuchyňu milujem. Horšie to bolo s pečením.
Prešla som recepty, ktoré som si nedávno priniesla od mamky a hľadala som niečo, čo by dobre vyzeralo a ešte lepšie chutilo. Keďže tam nemám žiadne obrázky, spoliehala som sa na moju predstavivosť. A tá bola prvá, ktorá ma zradila.
Mám totiž určité výhrady voči „čiernym" koláčom - jednoducho uprednostňujem svetlé, čo znamená miminum čokolády, podľa možnosti žiadne kakao a orechy len občas. Nejako som na to pozabudla a vybrala som koláč bez toho, aby som si uvedomila, že prítomnosť kakaa v recepte zrejme znamená, že ten koláč bude tmavý.
Pripravila som si všetky suroviny a pustila som sa do práce. Kým som miešala cesto a plnku a druhú plnku ... všetko bolo ok. Keď som však dávala prvú polovicu cesta na plech, zdalo sa mi ho nejako málo, tak som zvolila prezieravý manéver a použila som menší plech - no tak bude koláč menší, nevadí. Lenže ani menší plech nepomohol a upečené cesto bolo na môj vkus príliš nízke. Mamka mi síce potom povedala, že vraj také má byť, ale aj tak si myslím, že asi malo byť o niečo hrubšie, lebo keď som tam dala jednotlivé plnky, celé to vsiaklo do cesta a celý koláč zostal rozmočený.
Ale nepredbiehajme. Po upečení oboch polovíc cesta som už mala pripravené jednotlivé plnky a tešila som sa, ako dokončím svoj prvý koláč. No, tešiť som sa mohla akurát tak na katastrofu.
Keďže tie pláty cesta boli malé, po vybratí z rúry som si ich položila vedľa seba na jednu podložku - však si to potom posuniem, keď bude treba. Lenže ako som tam dala prvú vrstvu plnky, zistila som, že už to asi neposuniem a budem to musieť ponechať v pôvodnej polohe, teda okraje koláča vytŕčajúce na kuchynskú linku. Trápiť ma to začalo až potom, čo som tam dala aj druhú plnku - tá totiž bola tekutá a začala sa mi rozlievať po celej linke. Tmavá čokoládová plnka bola všade. Keďže v recepte písali, že mám dať najskôr polovicu prvej plnky, potom druhú plnku a nakoniec druhú polovicu prvej plnky, urobila som to presne tak. Keby som ten koláč robila ešte raz, už by som vedela, že tie plnky tam boli označené naopak - bolo treba začať tou tekutou a nebolo by sa mi to takto rozlialo. Lenže ja poslúcham recept na slovo a tak mi biela vrstva kokosu nasiakla čokoládovou polevou. Hovorila som si, že však to nevadí, navrch ešte dám zvyšok kokosu a ten už bude aj vidieť. Nebolo. Bolo mi ľúto plnky, ktorá vytiekla, a tak som ju naniesla ešte na samý vrch a tak aj druhá polovica kokosu nasiakla čokoládou.
Ako som tak stála pri mojom rozliatom koláči, prišiel manžel a ... nezdržal sa smiechu. Stál tam a rehlil sa na tom, ako zúfalo upravujem už aj tak zničený koláč. Už som ho len prikryla druhým plátom cesta a spoločnými silami sa nám podarilo podložiť ho aj z tej strany, ktorá vytŕčala z podložky, aby som ho mohla dať do chladničky.
Na druhý deň som ešte pridala navrch čokoládovú polevu, takže zhora vyzeral ten koláč celkom fajn. Naši tvrdili, že aj chutí výborne, ale ja si hovorím, že tento koláč určite nemal patriť k tým, na ktoré potrebujete lyžičku, keď ich chcete zjesť.
Najlepšia na tom bola aj tak otázka mojej mamky, že čo to je za koláč - vtedy ho ešte len videla pripravený na servírovanie. Hovorím, že však ten z tvojich receptov.
„Ale nie, to nemôže byť on. Veď do toho ide aj kokos."
Tak som jej vysvetlila, že aj kokos tam je, len ho treba ochutnať, aby ho našla. No a potom to ešte zaklincovala:
„A prečo si si vlastne vybrala tento koláč?"
„Lebo sa mi zdal jednoduchý." „No, tak zrovna tento patrí medzi tie ťažšie."
Ale aby ste si nemysleli, že to dopadlo až tak úplne zle - piekla som aj narodeninovú tortu. Nebola veľmi honosná, len taká jednoduchá, ale celkom chutná. A aby to môj drahý nemal také ľahké, nekúpila som mu na ňu sviečky s číselkami, ale malé sviečočky, ktoré som dala dookola celej torty a niečo ešte aj do stredu. Veru, mal čo robiť, kým ich všetky posfukoval.
