Asi nás malo varovať už to, že domáca chcela, aby sme sa rozhodli a zaplatili zálohu ešte v ten istý deň, a to aj napriek tomu, že sme sa tam boli pozrieť na izby až podvečer. Ale nakoniec sme sa rozhodli, že to berieme a večer o ôsmej sme boli zaplatiť, aby nám ten privát niekto nevyfúkol. Lebo ona má naň strašne veľa záujemcov. Však viete, namotávky.
Prvé dni na novom priváte boli fajn, dokonca aj spolubývajúca bola super. Ale potom sme si zažili pár situácií, na ktoré budeme spomínať ešte dlho.
Pamätám si jedno popoludnie, keď Martin práve prišiel z práce a domáca ho zastihla ešte na schodišti: „Pán inžinier, ...“
Vždy nás oslovola „pán inžinier“ a „pani magisterka“. A my sme ju museli oslovať „pani inžinierka“, veľmi si na to potrpela.
V dome bolo všetko počuť, a tak človek počul aj to, čo nechcel. Navyše, táto debata bola nejaká čudná, ale chcela som to nechať tak a nemiešať sa do toho. Nakoniec som nevydržala. Išlo totiž o to, že Martin mal v izbe pri posteli položenú činku. A domáca zisťovala, z akého materiálu je tá činka vyrobená, lebo na ňu má veľmi zlé účinky.
„Viete, pán inžinier, naša spálňa je priamo pod vašou izbou a večer, keď pozerám televíziu, cítim, že z tej činky ide negatívna energia, ktorá mi spôsobuje problémy s maternicou.“
Neviem, ako Vás, ale mňa by nikdy nenapadlo obviniť nejakú činku z toho, že ma bolí nejaká časť tela. Samozrejme, okrem prípadu, že by mi tá činka spadla na nohu alebo tak.
Ale keďže táto konkrétna činka je vyrobená zo špeciálneho materiálu, ktorý negatívne pôsobí na jej maternicu, požiadala ho, či by si ju nemohol presunúť na iné miesto, napríklad do skrine. Potom by to možno nebolo až tak cítiť a ona by bola opäť v poriadku.
V tej chvíli som nevydržala, premohla som smiech a ozvala som sa, že keď to má na ňu také negatívne účinky, môže si Martin svoju činku odložiť k nám do izby. Odtiaľ to nemá ako cítiť, pretože naša izba je na opačnej strane domu a navyše nad garážou.
Najskôr sa zarazila, ale potom opäť nabehla na správny režim: „To predsa nie je potrebné. Veď stačí, aby si ju pán inžinier odložil do skrine a bude všetko v poriadku. Určite to pomôže.“
Martin sa najskôr bránil, vedel rovnako ako ja, že je to celé hlúposť. Ale mohli sme sa snažiť ako sme chceli, nedala sa presvedčiť. A tak nakoniec rezignoval, aby sme ju tam nemuseli počúvať až do rána.
Ja som dosť dôverčivý typ, tak som si myslela, že si domáca jednoducho niečo nahovorila (predsa len je už staršia pani) a nemá zmysel sa s ňou hádať. Až keď odišla, Martin mi vysvetlil, že jej určite činka prekáža pri upratovaní, lebo keď chce v izbe povysávať, musí ju preložiť na iné miesto a potom zase späť. No ale uznajte, napadlo by Vás vymyslieť takúto historku kvôli jednoduchšiemu upratovaniu?
Keď spolubývajúca najbližšie stretla domácu, tá jej celú príhodu vyrozprávala a potom ešte raz aj mne, aby sme nezabudli, že tá činka je pre jej maternicu nebezpečná.
Ďalšiu nebezpečnú vec v dome bez meškania odstránila sama. Išlo o šampón na vlasy. Pýtate sa, ako môže byť šampón na vlasy nebezpečný? Smrdí.
Bol to značkový šampón jedného z našich spolubývajúcich (v dome totiž prenajímala až štyri dvojposteľové izby). Keďže ho mal odložený v kúpeľni, tetuška ho použila na umývanie podlahy. Dodnes nevieme, prečo umývala podlahu šampónom na vlasy... V každom prípade ešte v ten deň Ondrejovi oznámila, že ten šampón vyhodila, lebo strašne smrdel a dokonca ani nepenil, keď ním umývala podlahu!?
Ondrej bol z toho dosť hotový, veď ten šampón kúpil len pár dní dozadu, teda bol relatívne nový a naozaj mu nebolo čo vyčítať. Naša domáca však nenechala nič na náhodu a dorazila ho tým, že vraj je to jeho vina, že v ich izbe navlhla stena.
Tá izba bola pod strechou a v tom čase dosť pršalo. Jednoducho, pod stropom sa objavilo navlhnuté miesto. Kým sme cez vianočné sviatky boli všetci doma, ona spolu s manželom to miesto zatreli a mali s tým veľmi veľa práce, ako sme sa neskôr všetci bez výnimky dozvedeli, pretože ona sa nám veľmi rada vyrozprávala zo svojich problémov.
No a keď sa Ondrej s Matúšom po sviatkoch vrátili, obvinila ich, že tá stena zvlhla kvôli nim. Bolo to absurdné – ako mohli chalani zaviniť, že stena, pripomínam, tesne pod stropom, zvlhla?? Veď to by si museli zobrať rebrík a to miesto hádam oblievať alebo čo.
Jej odpoveď by Vás nenapadla ani keby ste zrovna mali záchvat fantázie: na stole bol položený MP3 prehrávač, z ktorého určite vytiekli baterky a od toho zvlhla stena.
Darmo jej vysvetľovali, že ten prehrávač priniesli až po sviatkoch a baterky v ňom sú úplne v poriadku, odhliadnuc od toho, že celé jej vysvetlenie bolo, jemne povedané, totálne hlúpe. Nedala sa presvedčiť.
Ondrej, ktorému patril šampón aj MP3 prehrávač, bol z toho úplne hotový. Chodil ako bez duše a bolo vidieť, že nedokáže pochopiť, prečo práve on. A keď sme sa po mesiaci s Martinom odsťahovali, aj to mu dala za vinu. Že vraj nám vadilo, že skoro ráno chodí do práce a my sme kvôli tomu nemohli dobre spať...
Chlapci tam už nebývajú, tiež to s ňou nevydržali. Ale moja spolubývajúca tam býva ešte stále a občas ma zásobuje historkami o tom, čo domáca zase vymyslela. Už sa teším na ďalšie stretnutie ...
