Keďže mám toho zbaleného naozaj veľa, ráno môj drahý dokonca zmeškal do práce, pretože ma v žiadnom prípade nechcel s tými taškami pustiť samu. „Odprevadím ťa," povedal a ja som ho nedokázala presvedčiť, že to zvládnem aj sama.
Viem, že tie chvíle chcel stráviť so mnou. Chcel, aby som vedela, že sa naňho môžem kedykoľvek spoľahnúť, že je tu pre mňa.
Neteší ho, ako som sa rozhodla, ale vie, že musím odísť. Ráno ma v posteli držal v náručí a s prosebným pohľadom v očiach sa spýtal, či si to nerozmyslím.
„Nie, zlatko, vieš, že to musí byť."
Viem, ako sa cíti. Viem, že je to preňho o to horšie, že nie je práve fit. Práve teraz musí naňho liezť nejaká viróza. A liečiť sa bude sám. V prázdnom byte. Bez pomoci blízkeho človeka. Sám.
Nemám dobrý pocit, keď odchádzam. Odkedy sme sa vzali, je to prvýkrát, čo budeme niekoľko dní bez seba. Čas, ktorý by sa mi inokedy zdal zanedbateľný, mi teraz bude plynúť nekonečne dlho. A jemu tiež.
Smiala som sa, že si teraz môže odo mňa oddýchnuť. Môže pozerať telku do polnoci, alebo aj dlhšie. A Simpsonovcov môže mať pustených aj nonstop. Už ho vidím, ako sa nasťahuje do obývačky na náš nový gauč a spálňa zostane prázdna...
Ale pohľad v jeho očiach mi povedal viac, ako jeho slová „Budeš mi chýbať". Videla som, že to myslí naozaj vážne a v tej chvíli som vedela, že aj on bude chýbať mne. Sú to len tri dni, ale budú sa vliecť pomalšie ako tri týždne.
Je to možné, aby som bola na niekoho tak naviazaná, že mi chýba už vo chvíli, ako mu dávam pusu na rozlúčku? Ja viem, je to možné. Veď už som to zažila. Ale myslela som si, že už mám také časy za sebou. Že to je niečo, čo patrí k prvotným fázam zaľúbenosti, a tie už sú dávno preč. Po tých rokoch, čo sme spolu strávili, sme mali čas zvyknúť si na to, že nie sme spolu každý deň. A stačí pár týždňov a jediný deň bez neho je pre mňa zrazu strašne ťažký, tak čo ešte tri dni?
Smejete sa? Už počujem, ako hovoríte „Veď ťa to prejde." Možno. Ale toto je to, čo ma na tomto svete baví, čo má pre mňa zmysel. Že je niekto, kto mi chýba, keď nie je so mnou. A že sa naňho môžem tešiť, keď sa vrátim...
