Neskôr som sa dostala do „štádia", kedy boli okuliare jedným z mojich želaní. Myslela som si, že keby som nosila okuliare, vyzerala by som vzdelanejšie a zrejme by som aj bola múdrejšia. Pretože okuliare svedčia o tom, že človek veľa číta, nie? ;) Navyše, keď moja mladšia sestra „vyfasovala" okuliare, pretože pri jednej z bežných prehliadok sa zistilo, že nedokáže prečítať úplne všetky písmenká na plagáte na stene ambulancie, trošku som jej závidela. Hovorila som si, že mne by určite tiež tak pristali a že to je práve ten prostriedok, ktorý by mi pomohol zmeniť môj výzor tak, aby som s ním bola konečne spokojná.
Našťastie to bolo naozaj len určité štádium a ja som bola rada, že si vystačím aj bez okuliarov, že dokážem bez problémov prečítať aj nápis vzdialený niekoľko metrov alebo rozoznať postavy či objekty v diaľke.
Často zisťujem, že si z detstva pamätám množstvo malých „hlúpostí" a také tie podstatné veci si neviem vybaviť. Spomínam si na to, ako sme chodievali na bežné kontroly do poradne a s maminou sme v čakárni trénovali čítanie písmeniek na plagátikoch na protiľahlej stene. Alebo sme išli na prechádzku po dedine a snažili sa v diaľke rozoznať počet okien na dome alebo farbu strechy. Mamina vždy bola tá, čo videla všetko do najmenších detailov. A ja som si hovorila, že keď budem veľká, budem tiež tak dobre vidieť, ako ona.
Prešlo pár rokov a všetko je inak. Mamina si k čítaniu knihy musí vždy zobrať okuliare a ja znovu rozmýšľam nad tým, aké by to bolo, keby som ich už aj ja musela používať. Nedávno som sedela doma v obývačke a čítala nejaké texty kvôli práci a zrazu mi napadlo, že už mi chýbajú len tie okuliare. Neviem, odkiaľ sa tá myšlienka vynorila, ale pocítila som niečo ako závan minulosti, akoby sa mi zrazu vynorili spomienky na môj dávny „sen" - nosiť okuliare.
V tej chvíli mi hlavou preleteli obrazy tých prechádzok po dedine, čítaní plagátikov v čakárni, mamina večer keď číta knihu, starká s modlitebnou knižkou v ruke a okuliarmi na nose...
A nečakane sa tam objavil obrázok z jednej anglickej knihy. Bola to kniha aktivít na výučbu anglickej gramatiky. Je otvorená na stránke s názvom „Kde sú okuliare starej mamy?" Tá hra je zameraná na výučbu predložiek. Hrá sa vo dvojiciach, obaja dostanú obrázok rovnakej miestnosti, ale jednému tam chýbajú niektoré predmety a musí sa toho druhého spýtať, kde sa nachádzajú, aby si ich mohol dokresliť do svojho obrázka. A jednou z tých chýbajúcich vecí sú práve okuliare starej mamy.
A tak mi napadlo, že nie som jediná, ktorej pri slove okuliare napadne stará mama. Ale v živote sa všetko mení a mňa zrejme tiež čaká chvíľa, kedy si už ani ja bez nich neporadím.
