To, čo ma potom čaká, je tak nááádherné. Nad mojou hlavou sa rozprestiera širokánska nebeská klenba, posiata drobnými žmurkajúcimi svetielkami. Áno, myslím tým hviezdy, ktoré robia noc neodolateľne očarujúcou. Niektoré z nich už dôverne poznám, napríklad takú Polárku. No ostatné sú pre mňa veľkým tajomstvom a čím dlhšie sa na ne pozerám, tým ich vidím stále viac a viac. Človek vraj môže zazrieť voľným okom až tridsaťtisíc hviezd. To je teda poriadne veľké číslo, preto sa ani nečudujem, že ich všetky nepoznám.
Keď tam vonku tak stojím s pohľadom upretým hore, nemôžem sa vynadívať. Obloha je skutočne krásna. A ja? Ja sa vtedy cítim veľmi maličká. Nekonečne maličká, a na druhej strane vzácna a jedinečná. Áno, taká, akou je každá jedna z nebeských hviezd. Kedysi som tomu neverila, ale teraz už viem, že to je pravda...
Vieš o tom, že nikdy neexistovala osoba, akou si Ty? Nikto nemá Tvoj úsmev, Tvoje oči, Tvoje vlasy či ruky. Nikto v celom vesmíre nevidí veci tak, ako ich vidíš Ty. Si jedinečný, pretože nikto nemá takú výnimočnú zbierku schopností, akou je práve tá Tvoja. Nikto nikdy nebude chodiť, hovoriť a myslieť ako Ty, pretože si vzácny a v tom je Tvoja hodnota. Si úplne originálny a neexistuje žiaden Tvoj duplikát. To, že žiješ, nie je žiadna náhoda. Bol si stvorený na špeciálny účel. Dostal si úlohu, ktorú nikto nedokáže zvládnuť tak dobre ako Ty. Si veľmi – veľmi vzácny! A hviezdy na oblohe? Tie boli vytvorené na to, aby Ti to noc čo noc pripomínali. :-)
S láskou, annie
