Okamžite bolo vo vzduchu cítiť jeho nepríjemný zápach. Ľudia, ktorí boli nablízku, postupne opúšťali svoje miesta a prechádzali do prednej časti autobusu, až bezdomovec zostal vzadu úplne sám...
A znova dnes, keď som išla so 4-ročnou Rebekou na prechádzku do veľkej záhrady uprostred mesta, videli sme ďalšieho bezdomovca, ktorý spal na lavičke. Živo sme sa o čomsi s Becky rozprávali, no akonáhle sme sa ku nemu priblížili, Becky si okamžite priložila prst na ústa a potichu, šepotom pokračovala so mnou v debate. Išla pri tom po špičkách, aby toho uja na lavičke naozaj nezobudila.
Potom zase na inom mieste pod stromom spal ďalší ujo bezdomovec. V ruke zvieral prázdnu plastovú fľašu od vína a okolo neho lietal roj hnusných múch. Becky znova stíchla a jemne popri ňom prešla. Neriešila, či smrdí, či je špinavý, či lietajú okolo neho muchy. Ba ani to, prečo vlastne spí len tak vonku... Ona sa na týchto ľudí pozerá inakšie. Sú pre ňu ako ostatní "normálni" ľudia. Nevidí rozdiel. Práve býva ku nim niekedy ešte viac súcitnejšia a milšia.
Je krásne pozerať na svet čistými očami, ako majú deti. Vidia toho niekedy omnoho viac a majú krajšie pohľady než my dospelí...
