Ale prečo je potom na svete toľko bolesti?
Neexistuje žiadna dobrá a zároveň ľahká odpoveď, keď sa okolo nás dejú samé tragédie. Aby sme sa pokúsili nájsť vysvetlenie, potrebujeme sa vrátiť o krok späť a zamerať našu pozornosť na úplný začiatok.
Boh stvoril svet dokonale. Keď však človek zhrešil, táto dokonalosť bola zničená a všetko bolo pokazené. Faktom je, že žijeme vo svete, kde zlo len tak prekypuje. Vyskytuje sa v každej oblasti života. My sami mnohokrát nesieme následky za zlé konanie ľudí v našom okolí. Nemôžeme zaň, ale napriek tomu má na nás dosah a nespravodlivo nám ubližuje. Na druhej strane, častokrát sme práve my tými, ktorí škodia. Boh môže zasiahnuť do nášho konania, a niekedy to aj robí, ale väčšinou to akoby nechával tak. Nezáleží Mu na nás? Nevidí? Nepočuje? Teší Ho pohľad na trpiace tváre nevinných? A vie vôbec, čo sa na Zemi deje? Nie je od nás príliš vzdialený? Zaneprázdnený inými „dôležitejšími" vecami? Len On sám pozná odpoveď.
Tu je niekoľko myšlienok, ktoré mne osobne pomáhajú pochopiť, prečo Boh dovolí, aby sme trpeli:
Jeden zdôvodov, prečo je na svete utrpenie, je, že robíme veci, ktoré automaticky prinášajú bolesť. Možno nie okamžite, ale po čase sa aj tak dostaví. Nestravujeme sa zdravo, preto máme tráviace ťažkosti. Nejazdíme ohľaduplne, ale príliš rýchlo, preto máme havárie. Fajčíme jednu cigaretu za druhou, preto máme rakovinu pľúc. Niekto by možno povedal, že „pokúšame osud",vysmievame sa mu do tváre, pričom si naivne myslíme - mne sa to nestane, som výnimka, ja obídem bez akejkoľvek ujmy.
Ale čo tie nevinné malé stvorenia, ktoré nikdy nič zlé neurobili? Ktoré za nič nemôžu? Prečo sú choré? Prečo zomierajú ešte skôr, než spoznajú svet? Možno je to preto, že neprišli na dokonalú planétu, ale na Zem, kde sa zgenerácie na generáciu presúva dedičný hriech. Boh zamýšľal snami, aby sme mali perfektné telá, aby sme boli zdraví, slobodní od bolesti atrápenia. Svet, ktorý On stvoril, bol originálny aperfektný. Spravodlivý. Ale zlo zničilo dokonalosť. Keď hriech vystúpil na scénu, priniesol so sebou smrť, bolesť, trápenie. Nechápte ma zle, ľudia netrpia nevyhnutne kvôli ich osobnému hriechu, ale preto, že svet sa zmenil spríchodom hriechu. Ježiš povedal: „V tomto svete budete mať súženie." (Jn 16:33) Tak ako vpríklade Jóba, verím že zlo na nás útočí aspôsobuje trápenie spokusom nás oklamať aodvrátiť od Boha.
Aby Boh mohol zachovať naše práva, dal nám slobodu aj v oblasti hriechu. Sami sa môžeme rozhodnúť, či vstúpime do vecí, ktoré sú v Božích očiach nesprávne, alebo nie. Každý nesie zodpovednosť sám za seba, a preto aj dôsledky nášho konania patria nám a nie Bohu. Ak obviňujeme Boha za veci, ktoré sme si spôsobili sami, je to nespravodlivé obvinenie. Z toho všetkého vyplýva, že Boh za normálnych okolností nezasahuje do vecí, ktoré sa nám dejú. Nie je vinný za choroby vyplývajúce zo znečistenia životného prostredia, za neustále sa zväčšujúcu ozónovú dieru alebo za nehody plynúce z hazardného správania. Boh nie je ich pôvodcom! Nechce sa nám pomstiť, ale dovoľuje, aby sa stali. No napriek tomu všetkému, veľmi Mu na nás záleží. Preto si niekedy „dovolí" vstúpiť a zázračným spôsobom zasiahnuť aj do najhorších udalostí v našom živote a premeniť ich v náš prospech.
Prečo by Boh dovolil, aby som trpel/trpela? Možno preto, aby mohla porásť Tvoja viera vNeho.
„Ak trpíme, je to pre náš prospech a našu záchranu." (2 Kor 1:6)
Možno preto, aby mohol porásť Tvoj súcit s inými trpiacimi. Aby si vedel, ako k nim pristupovať a ako ich povzbudzovať.
„Vzdávajte vďaku nášmu milostivému nebeskému Otcovi, od ktorého pochádza všetka pomoc a posila! Pomáha nám vo všetkých našich problémoch, a tak sme aj my schopní pomôcť druhým použitím tej istej pomoci, ktorú sme prijali od Neho. Môžete si byť istí, že čím viac trpíte spolu s Ježišom, tým viac prichádza od Neho povzbudenie a posila." (2 Kor 1:3-5)
Možno Ti teraz víri v hlave otázka - Prečo musím trpieť, veď ja som nezhrešil? Narodil som sa ako človek, na ktorého sa automaticky preniesol dedičný hriech po Adamovi a Eve, ale ja som sa o tom nepričinil. Nie je to náhodou nespravodlivé? Áno, aj ja nad tým rozmýšľam. A dosť často. Chcela by som poznať odpoveď. No zatiaľ ju ešte nemám. Myslím si však, že by teraz nebolo správne sa tu zastaviť a vynucovať si ju. Možno by sme ju tak skoro nedostali a zatiaľ by sme premrhali čas. Možno by to bol rok, dva, dvadsať, päťdesiat... A možno by nám ju Boh tu na Zemi ani nedal. Radšej hľadajme spôsob, ako by sme mohli byť zachránení, keď už patríme k ľudskej populácii, ktorá zlyhala. Viem, že Boh po vyhnaní našich pra-pra-prastarých rodičov z raja nezanevrel na ľudí. Snažil sa nájsť záchranný plán, aby sme sa predsa len mohli opäť dostať do Jeho bezprostrednej blízkosti a tráviť s Ním večnosť. Ak by ten plán nenašiel, náš život by vôbec nemal zmysel, pretože po smrti by už nič nebolo. Boli by sme navždy zničení. No On ho našiel! Poslal na svet Svojho jediného milovaného Syna - Ježiša, ktorý za nás prelial na kríži Svoju krv a tým nás zachránil. Bol to jediný možný spôsob, ako nás Boh mohol vytrhnúť z večnej smrti! Ale nebolo Mu to určite ľahké! Vieš si predstaviť, že by si vydal svoje vlastné dieťa, aby si niekoho zachránil? Je pekné obetovať život milovaného na záchranu druhého, ale tým vlastne strácaš toho, koho si dal! Ja by som nikdy nechcela byť v takej situácii. A práve tomu čelil Boh - dať svojho najmilšieho? Nedať? Nakoniec sa rozhodol. Dal Ho! Vtedy však ani Satan netušil, že Otec má moc, dať opäť život Svojmu Synovi, čo sa stalo o tri dni po Ježišovej smrti. Satan bol definitívne porazený (on si to však nemyslí, stále je kniežaťom sveta a v podstate čaká na druhý príchod Ježiša na Zem, aby si to s Ním „vybavil", no nevie, nechce vedieť, že to nebude v jeho prospech!) a my sme boli zachránení! Preto teraz, keď zomrieme, môžeme tráviť večnosť s Bohom. Ale je tu ešte jedna poznámka, keďže sme slobodné bytosti, môžeme si vybrať, či záchranu chceme prijať, alebo nie. Teraz to nie je ako s narodením sa na pokazený svet, keď sme nemali na výber. Boh chce, aby sme sa slobodne rozhodli, či stojíme o Jeho spoločnosť, alebo nie. Stojíš o Jeho pozornosť? Áno? Nie? Rozhodni sa sám!
Hoci svet už nie je viac dokonalý, ako Boh pôvodne zamýšľal, Biblia hovorí, že raz príde čas, keď sa všetko skončí a príde niečo nové. Niečo, čo ešte nepoznáme. V nebi nebude viac bolesti, smútku, choroby alebo trápenia akéhokoľvek druhu. Nikdy nikto už viac nezomrie! Prečo? Pretože Boh sa právom vzdá všetkého, čo nepatrí Jemu! Bolesť, smútok, choroba, trápenie, tie nie sú Jeho. Ak si sa rozhodol, že s Ním už nechceš mať nič spoločné, Boh sa vzdá aj Teba. Navždy...
Boh nezapríčiňuje žiadne trápenie vo svete. Jeho autorom je ten, čo oklamal pradedka aj prababku! Obvinenie Boha za zlo je nerozumné, pretože práve ono nám pomáha nasledovať toho, kto je skutočne zodpovedný za bolesť a problémy!
Ale prečo Boh neuzdraví naše telo? Možno je to preto, že naša duša je pre Neho oveľa dôležitejšia než telo. Boh sa zaujíma aj o naše fyzické trápenia, ale uzdravenie našej duše je naliehavejšie, prednejšie, pretože je to práve duša, ktorá ide do večnosti. Mnohokrát to však býva tak, že Boh uzdraví dušu, čo sa ihneď prejaví aj uzdravením tela. Boh dokáže uzdraviť človeka z akejkoľvek choroby! Nie je to pre Neho žiaden problém. Túži uzdraviť aj Teba! Keď Mu otvoríš svoje vnútro, za odmenu uzdraví nielen Tvoju dušu, ale aj Tvoje telo!
Na Zemi sa dejú zlé veci aj dobrým ľuďom. Tí, ktorí majú osobný vzťah s Bohom sú schopní lepšie zápasiť s tým, čo ich v živote stretáva. Môžeme žiť bez strachu, hoci nevieme, čo nás v budúcnosti čaká, pretože poznáme toho, čo drží budúcnosť vo svojich rukách. Ak objavíme lásku, ktorou nás Boh miluje, strach nemá priestor a musí ísť preč.
„Aj keby som prechádzal najhlbšou tmou, nebudem sa báť, lebo Ty si so mnou." (Ž 23:4)
„Pán je moja istota, koho by som sa bál?" (Ž 27:1)
Ježiš zvíťazil a kríži, len On nás môže zachrániť pred večnou smrťou. Len On nás môže bezpečne prevádzať cez všetky skúšky, všetky nástrahy, ktoré na nás čakajú, pretože práve Syn je cesta k Otcovi.
Nikto nám nemôže poskytnúť skutočnú útechu, jedine Boh!
DRAHÝ PANE, AKO JE NEBO VYSOKO NAD ZEMOU, TAKÁ VEĽKÁ JE TVOJA LÁSKA K NÁM. AKO ĎALEKO JE VÝCHOD OD ZÁPADU, TAK ĎALEKO DOKÁŽEŠ VZDIALIŤ OD NÁS NAŠE HRIECHY. PANE, PROSÍM, ODPUSŤ NÁM, ŽE SME SA PROTI TEBE PREVINILI. ŽE SME SI KRÁČALI VLASTNOU CESTOU A NEVŠÍMALI SI ŤA. BA NAOPAK, VYSMIEVALI SME SA TI, PĽULI SME TI DO TVÁRE. PANE, TÚŽIME SA VRÁTIŤ SPÄŤ. SPÄŤ DO TVOJHO BEZPEČNÉHO OTCOVSKÉHO NÁRUČIA. TY SI NÁŠ TATINO! JEDINE TEBE ZÁLEŽÍ NA TOM, AKO SA NAOZAJ CÍTIME AJ DNES. JEDINE TY SA TRÁPIŠ S NAMI, KEĎ SA MY TRÁPIME. PROSÍM, PANE, DOTKNI SA NÁS VŠETKÝCH TU NA ZEMI. KAŽDÉHO! DENNODENNE NÁS SPREVÁDZA BOLESŤ AKÉHOKOĽVEK DRUHU. DAJ SA NÁM OSOBNE SPOZNAŤ. ZAPLAV NÁS SVOJOU NESMIERNOU LÁSKOU. UKÁŽ NÁM, AKO VEĽMI NÁS MILUJEŠ. UZDRAV NAŠU DUŠU. IBA TY TO DOKÁŽEŠ! IBA S TEBOU ZVÍŤAZÍME! PANE, DÁVAME TI NAŠE PRÁZDNE DLANE. VLOŽ DO NICH, ČO LEN CHCEŠ. POUŽI SI ICH, NA ČO LEN TY CHCEŠ. SME TU PRE TEBA. PRE TEBA, PANE! PANE, POČUJEŠ NÁS?
NA ZÁVER PÁR CITÁTOV Z BIBLIE:
„Som presvedčený, že pozemské utrpenie sa nedá ani len porovnať so slávou, ktorou nás Boh zahrnie." (Rim 8:18)
„Ako Božie deti máme spolu s Ježišom podiel na Jeho bohatstve. Ak teraz trpíme s Ním, budeme raz mať podiel aj na Jeho sláve." (Rim 8:17)
„Tu na svete budete mať mnoho trápenia a ťažkostí, ale nestrácajte odvahu. Ja som zvíťazil nad svetom!" (Jn 16:33)
„Moji milovaní, nech vás nemätú rôzne ťažké skúšky, ktoré preverujú vašu vieru - nie je to nič nezvyčajné. Prijímajte takéto skúšky s radosťou, veď trpíte ako Ježiš, o to viac sa budete radovať v deň Jeho druhého príchodu." (1Pt 4:12)
„Tí, ktorí trpíte, zverte svoju dušu do rúk verného Boha." (1Pt 4:19)
„Boh je náš úkryt a naša sila. Je vždy pripravený pomôcť v časoch súženia." (Ž 46:1)
annieMERCY©2010
