Chlieb s maslom

Keď som chodila do štvrtej triedy na základnej škole, jeden deň k nám pribudol nový žiak. Pán učiteľ ho hneď na prvej hodine predstavil. Volal sa Roman a mal s nami stráviť jeden týždeň. Bolo to bucľaté, počerné chlapčisko s vybitými prednými zubami. S učebnicami sa veľmi nekamarátil. Niekoľkokrát prepadol, pretože chodil viac poza školu ako do školy. No i napriek tomu všetkému zdal sa mi akýsi vzácny. Nepoznala som ho veľmi, no akosi mi ho bolo ľúto. Súcitila som s ním a ani som nevedela prečo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Prvý deň s novým spolužiakom prebehol bez väčších či menších zmien. Roman sedel tichučko vzadu a ani necekol. Keď ho pán učiteľ vyvolal k tabuli, prišiel dopredu so sklopeným zrakom. Ani sa len neodvážil na nás pozrieť. Trasľavo uchopil kriedu do ruky a čosi napísal na tabuľu. A kým pán učiteľ súhlasne pokýval hlavou, Romana už pred tabuľou nebolo. Opäť sedel tichučko ani myš na svojom mieste a čosi si písal na zdrap papiera. Alebo aspoň sa tak tváril.

Na druhý deň môj súcit k Romanovi ešte viac vzrástol. Roman cez veľkú prestávku smutne sedel na okne a pozeral sa vonku. Nedalo mi to a prišla som k nemu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Roman, prečo si taký smutný?" opýtala som sa ho. Romanom myklo. Nečakal ma. Okamžite sa otočil ku mne a s vyplašeným výrazom odpovedal:

„Neviem. Asi preto, lebo som hladný. Nemám nič na jedenie." Opäť sa zahľadel von oknom.

„To mi je veľmi ľúto. Maminka ti nič na desiatu nenabalila?" pokračovala som v načatom rozhovore.

„Nie, ja nemám maminku," odvetil.

„Tak ocko ti nič nenabalil?"

„Ja nemám ocka. Som sám. Bývam v detskom domove. Rozumieš?" To posledné slovo rozumieš povedal akosi nervózne. Akoby mi chcel naznačiť, aby som sa ho už viac nič nevypytovala a dala mu pokoj. No na druhej strane som cítila, že by si prial, aby mu niekto robil spoločnosť, ale zároveň ju i odmietal. Nevedela som, ako mu pomôcť, tak som to vzdala a zvyšok dňa si Romana viac nevšímala.

SkryťVypnúť reklamu

Na ďalší deň sa Roman akosi osmelil a začal sa rozprávať s ostatnými deckami. Dokonca sa pridal i k naháňačke, ktorú vymysleli najväčší lapaji triedy. Keď prišla veľká prestávka, Roman opäť sedel na okne, kde som ho našla i predošlý deň.

„Roman, aha! Pozri, čo pre teba mám!" S nadšením som dobehla k Romanovi a vystierala ruku, v ktorej som držala desiatu. Bol to chlieb s maslom, ktorý pripravila moja maminka. V tom období sme nemali veľa peňazí. Ocko chodil síce do práce, ale uživiť štyri hladné krky nebolo vôbec jednoduché. Maminka sa však zľutovala, keď som jej doma rozprávala o Romanovi, a tak prichystala o jednu desiatu navyše.

SkryťVypnúť reklamu

„Čo to je?" opýtal sa ma prekvapene Roman.

„To je pre teba. Desiata od mojej maminky."

Roman bol dojatý. Nič také nečakal. Zahanbene si ju zobral a poďakoval sa.

Ďalšie dni som už s Romanom nebola. Ochorela som a musela som zostať doma. Neskôr som sa však dozvedela, že Roman v skutočnosti nebol až tak hladný, ako sa zdalo na prvý pohľad. Každý deň mu v detskom domove dávali desiatu, no on ju odmietal. Prečo potom neodmietol tú moju? Pretože sa od tej z domova veľmi odlišovala. Nebola síce lákavá, veď kto by už len chcel mať na desiatu starý suchý chlieb? No bola z lásky. Moja maminka ju tak pripravila.

SkryťVypnúť reklamu

„Najväčšia choroba Západu dnes nie je tuberkulóza či malomocenstvo, ale byť nechcený, nemilovaný a zanedbaný. Môžeme liečiť s liekmi fyzické choroby, no jediný liek na osamelosť, zúfalstvo a beznádej je láska. Existuje veľa ľudí na svete, ktorí umierajú za kúskom chleba, ale je oveľa viac tých, ktorí umierajú za láskou."

Matka Tereza

Anna Mezovská

Anna Mezovská

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pochádzam zo stredného Slovenska. Študovala som environmentálnu chémiu a následne som absolvovala štúdium dokumentárnej fotografie a misijnej práce v zahraničí. Krátko som sa na univerzite venovala i štúdiu výživy ľudí. V súčasnosti sa venujem fotografii, cestovaniu, písaniu a práci s deťmi. Mám veľmi rada beh na dlhé trate, lyžovanie či plávanie, maľbu, prácu v záhrade, zvieratá, kreatívnu ručnú tvorbu a grafický design.“Rabbit's clever," said Pooh thoughtfully."Yes," said Piglet, "Rabbit's clever.""And he has Brain.""Yes," said Piglet, "Rabbit has Brain."There was a long silence."I suppose," said Pooh, "that that's why he never understands anything.” ― A.A. Milne, Winnie-the-Pooh Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéDeťom

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu