Tak napríklad Matej by mohol mať na starosti dravce, pričom by viedol pre návštevníkov sokoliarske vystúpenia. Magdulka by mu ich ochotne moderovala a ja by som zatiaľ fotila záujemcov v dobových kostýmoch, ktoré by ušila moja maminka. Vznikli by tak prekrásne fotografie, ktoré by si mohli odniesť domov na pamiatku.
Kubo by sa zase staral o kone. Vozil by na nich ľudí. Lístky pri vchode by predával starý otec a hneď vedľa neho by sedela stará mama, ktorá by vyhrávala na verklíku a srdečne sa usmievala na každého, kto by okolo nej prešiel. Malá Marienka by predávala balóny. Jej maminka zase cukrovú vatu, hot-dogy či langoše. Mladý Janko by tlačil reklamné letáčiky, ktoré by Miloš chodieval rozdávať do neďalekého mesta, čím by nám všetkým robil reklamu. Môj ocino by bol údržbár celého kaštieľa a ujo Fero by mal na starosti všetku zeleň v okolí. Martin by bol kameramanom a osvetľovačom, Ján by privážal a odvážal návštevníkov na autobuse a Tomáš by vyberal poplatky na parkovisku pred kaštieľom. Krištofko, Klárka a Grétka by rozdávali ľuďom pozvánky a Anulka s Alžbetkou a Vierkou by chodievali na každé vystúpenie ako diváčky. Evka by mala na starosti obchod so suvenírmi, kde by predávala jej obľúbenú levanduľu, dopestovanú za kaštieľom. A potom by sme potrebovali ešte upratovačku, účtovníčku a...
Viem, je to len naivné rojčenie, ale práve vďaka nemu som si uvedomila, že každý z nás má určité vlastnosti, ktoré druhému človeku chýbajú. Jednoducho dokáže s ľahkosťou robiť veci, ktoré inému až tak ľahko alebo i dokonca vôbec nejdú. Každý z nás dokáže urobiť niečo, čo druhý nedokáže.
Myslím, že nie je ani tak dôležité vyrovnať sa ľuďom, ktorí majú podobné danosti, aké mám ja. Dôležitejšie je ich používať na to, aby boli darom pre druhých. Určite sa nájdu v mojom okolí ľudia, ktorí nevedia to, čo viem ja, a tak práve preto to viem, aby som bola pre nich užitočná. A to nevadí, keď sú aj odo mňa lepší. Hlavne, že som pre svojich blízkych tým, kým ma potrebujú mať.
